Zavezenie častí chráneného parku zeminou obsahujúcou stavebný odpad a ďalšia stratená scenéria

Vo voderadskom kaštieli a parku prebiehajú v posledných rokoch práce na ich obnove. Mnohí priaznivci histórie boli určite potešení, keď sa pred niekoľkými rokmi s týmito prácami začalo. Priznám sa, do tejto skupiny ľudí som patril tiež ja. A to i napriek tomu, že predtým som v kútiku srdca dúfal, že VÚC sa s našou obcou dohodne na prevode kaštieľa a parku a prejdú do vlastníctva obce. Nestalo sa, vieme dobre prečo, resp. – pre koho, ale život ide ďalej. Nenarobíme s tým nič. Voderadský kaštieľ opravu potreboval, park zasa celkovú obnovu.

Nevidím, ako sa rekonštruuje interiér kaštieľa. Vidím však pomerne dobre, ako prebiehali a prebiehajú práce na obnove parku. Veľmi citlivo v ňom vnímam viaceré nevhodné zásahy. Pri svojich občasných návštevách postupne zisťujem, ako nám z parku v posledných rokoch záhadne pomizli niektoré vzácne stromy. Medzi inými napríklad viacero borovíc, strom ginko, či starý dub. – Všetky tieto stromy boli zasadené ešte niekedy za grófov. Čo som dokázal pozisťovať, boli v poriadku. Iba dub letný bol mierne napadnutý imelom a dve z vypílených borovíc boli uschnuté. Zaujímavosťou naproti tomu je, že niektoré iné stromy sú napadnuté alebo sčasti poničené, no stoja na svojich miestach nedotknuté. Medzi stromami v parku sa tiež nachádza veľké množstvo náletových drevín, teda nepôvodných stromov. To však mne, ani bežnému návštevníkovi parku nevadí. Ale je na neuverenie, ak je v rámci obnovy z parku odstránený pôvodný, zdravý strom. Alebo taký, ktorý iba stačilo profesionálne ošetriť a tešil by svojou majestátnosťou a krásou ľudí naďalej. – Napríklad starý dub, rastúci neďaleko vstupnej bránky od Silvestra. Ten bol iba mierne napadnutý imelom. Kedysi dávno prežil vytínanie dubov na kúrenie ruskými vojakmi na konci 2. svetovej vojny, ale dnes neprežil svojvôľu necitlivých ľudí. Už iba do diaľky strašia jeho orezané pahýle. Pán, ktorý z tohoto starého dubiska odrezal všetky konáre, pravdepodobne tiež nebol s takýmto radikálnym zásahom veľmi spokojný. Otvorene povedal, že strom „bol mierne napadnutý imelom, ale to preňho nepredstavovalo žiadnu okamžitú hrozbu". – Ako ďalej dodal: „Pravdepodobne skôr zavadzal, – práve tadiaľ dali majitelia parku naprojektovať nový chodník. Kľudne by rástol ešte určite viac, ako sto rokov. Nebol na tom tak zle." – Presne táto časť parku však patrí obci Voderady! A práve v tejto časti parku, patriacej obci, bolo pred niekoľkými rokmi odstránených aj niekoľko krásnych a zdravých borovíc. – Minimálne zaujímavé je, že ešte dávnejšie bol v tejto časti parku takiež odstránený zdravý strom. Ktorýsi z občanov obce dokonca vtedy privolal TV Markízu, ako som sa vtedy dozvedel.

Máme nevšímavé vedenie obce, ktoré veľmi nezaujíma, čo presne sa s majetkom obce deje? Zdá sa, že áno. Dodnes bol iba pán Augustín starostom, ktorý musel byť doslova pri všetkom a všade. Všetko muselo prejsť cez jeho ruky, so všetkým musel osobne súhlasiť, všetko vidieť. O poslancoch v tejto súvislosti hovoriť asi netreba. Nepočul som o žiadnom, ktorý by sa v podobných veciach v minulosti angažoval, či čokoľvek podobné riešil. – Možné je aj to, že na výrub spomínaných borovíc a duba dalo vedenie obce, ako sa vraví, tichý súhlas. Neviem. Oficiálnou cestou vyrúbať tie stromy v chránenom parku možné určite nebolo.

Rád by som vedel, kto je zodpovedný aj za ten posledný výrub niekoľkých borovíc, rastúcich vo veľkej skupinke pri niekdajšom volejbalovom ihrisku. Snáď sa to skôr, či neskôr dozviem.

Poďme však v parku ďalej – niekoľko borovíc chýba tiež v jeho iných častiach. V južnej časti parku dokonca „zmizol" zaujímavý a vzácny strom ginko. Aj on v parku rástol ešte od čias Zičiovcov. Bol prekrásny a vo výbornej kondícii. Rástol pri niekdajšom „tanečnom kole". – To bolo asi pred 2–3 rokmi z parku odstránené. Pamätalo si spústu kultúrnych a spoločenských podujatí, letných tanečných zábav. – Vraj do parku historicky nepatrilo. Áno, ale nedá mi nespýtať sa novo-majiteľov: Tá nová kuchyňa zo železobetónu, ktorá bude navždy zacláňať a špatiť celé krídlo kaštieľa od Podhájskej ulice, tá tam historicky patrí? - Rovno sa ešte spýtam: prečo vo voderadskom parku, v tých miestach, kde stávala tanečná plocha s pódiom a osvetlením, ktorú ste dali odstrániť, chýba krásny a dlhožijúci strom ginko?

Zavadzali podaktoré stromy v parku, taktiež vysoké ihličnany, ktoré rástli pred kaštieľom. – Smutné. Človeka na jednej strane teší obnova zanedbaného kaštieľa a poničeného parku, na druhej strane ho však zarmucuje čiasi svojvoľnosť. Alebo to treba zvaliť na nevšímavosť, či nepozornosť? Neviem.

Noví majitelia voderadského kaštieľa a parku sa už stihli vyjadriť, žeby park pre verejnosť najradšej zatvorili. Chceli by ho vraj mať iba pre seba. Nebolo by, pri takto uvažujúcich ľuďoch, pre obec rozumnejšie vyčleniť svoju časť z parku? Takéto radikálne riešenie by určite nebolo vhodné ani pre jednu stranu. Ale pre občanov obce treba jednoznačne do parku vstup zabezpečiť. – A to bez zbytočných obmedzení a minimálne do časti parku, ktorá je vo vlastníctve obce. Každopádne v tejto záležitosti treba zaujať zo strany obce tvrdý postoj. Veď, kam sa ľudia z obce jedného dňa vyjdú poprechádzať do prírody, keď noví majitelia v budúcnosti svoje túžby naozaj naplnia? Na tie polia bez medzí, či vetrolamov, – medzi tie traktory, za ktorými sa vznášajú obrovské kúdoly prachu alebo postreková chémia? Pretože žiadneho, tak príjemného kúsku prírody, v našej obci viac nemáme. Bohužiaľ.

Po nejakej dlhšej dobe som sa do parku vrátil opäť. Pri rybníku som videl prestavbu jaskyne – grotty. Opravujú ju, ale podľa mňa do podoby, akú historicky nemala. Napodobenina niekdajšieho murovaného domčeka pri lúke za kaštieľom, – tam, kde teraz stojí, historicky nepatrí. – A ešte postavená z betónu a oblepená nejakým polystyrénom?! Niektoré nové chodníky zasa križujú park v miestach, kadiaľ predtým nikdy neviedli. Jeden z nich dokonca prerezáva lúku za kaštieľom na dve časti. – Pamiatkári už v dnešnej dobe pravdepodobne schvália čokoľvek.

Potešený aspoň pekným výhľadom na rybník a plávajúce divé kačky, som sa pohol smerom ku návršiu nad jaskyňou. Na ňom sa už cez dvesto rokov týči obelisk. Na tomto, búrkami, náletovými drevinami a človekom poškodenom monumente, sa zatiaľ ešte nepracuje. Snáď aj naňho jedného dňa príde rad – a nezmení svoju historicky danú podobu. Ako som tak vykročil popri ňom ďalej, všimol som si čosi nezvyčajné, čo ma veľmi zarazilo!

– Čo sa len ten chudáčisko, záhradný architekt Bernhard Petri, nahútal a nakombinoval, pokým vymyslel prestavbu voderadského parku do anglického parkového slohu!

– Čo sa len naši predkovia za misku varenej šošovice nalopotili, pokým prekopali a poprevážali obrovské haldy zeme, aby panstvu dobrovoľne nasilu vyhoveli v jeho vrtochoch!

– Čo sa len tí Zičiovci namíňali „ťažko zarobených" zlatiek, kým poplatili všetky trovy okolo nakúpených cudzokrajných stromov, voza šošovice a nemeckého architekta Petriho!

O čo ide? – Západne, pod umelo vytvoreným návrším, na ktorom pyšne stojí obelisk, sa nachádza zámerne vytvorená priehlbeň. Tečie tadiaľ Panským potôčikom voda do rybníka, ktorý bol kedysi tiež umelo vytvorený. Myslím, že ešte pred Petrim a jeho náročnou prestavbou parku. Pravdepodobne stadiaľ pochádza väčšina zeminy z návršia pod obeliskom. Z opačnej strany obelisku, – od východu, bola zámerne vytvorená podobná priehlbeň. Z oboch strán bol pohľad smerom ku obelisku, týčiacemu sa vo výške na návrší, oku lahodiacim a príjemným zážitkom. Bola to skvele vymyslená scenéria. – Už takou nie je. Noví majitelia dali priehlbeň pod obeliskom z východnej strany zaviezť zeminou. Tým krásne pohľady z tejto strany parku celkom narušili. Vznikla nezaujímavá rovina, ktorá končí pod návrším s obeliskom. – Pamiatkári v dnešnej dobe už pravdepodobne schvália čokoľvek!

Na dôvažok, ako bolo už na prvý pohľad zďaleka vidieť, nebola do týchto miest privezená čistá zemina. Z navezenej zeme trčali celé, aj polámané tehly, kúsky betónu, bolo tiež vidieť rúrky, časti akejsi velikánskej rúry, kúsky káblov, umelú hadicu a hocičo iné. Z navážky do okolia ostentatívne vytŕčalo veľké automobilové koleso, upevnené na akejsi kovovej rúre. – Všetko veci, ktoré dohromady nepatria ani na bežnú skládku, nieto ešte do parku. Ako som neskôr na vlastné oči videl, navezenie znečistenou zeminou, aj keď s oveľa menším obsahom stavebného odpadu, bolo vykonané na viacerých miestach historického parku.

K tejto, historický park znevažujúcej udalosti, by som mal veľa otázok, ale uvediem iba niektoré:

– Je možné, aby práce na obnove voderadského parku neboli riadne kontrolované Pamiatkovým úradom?

– Ak bola do parku vykonaná návážka zeminy so súhlasom pamiatkárov, je možné, aby títo navážanú zeminu vôbec nekontrolovali?

– Poznajú zodpovedné osoby, v súvislosti s navážkou zeminy s obsahom stavebného odpadu, povinnosti nakladania so stavebnými odpadmi?!   Vyhláška Ministerstva životného prostredia č. 344/2022 Z.z...

Zarážajúce z môjho pohľadu je, ako vôbec mohla byť pamiatkármi povolená niekoľko metrová navážka zeminy v najčlenitejšej a najzaujímavejšej časti historického parku?  – Pamiatkári už v dnešnej dobe naozaj schvália čokoľvek?!

Podotýkam, že v tejto súvislosti existuje množstvo foto dokumentácie. Fotografie do našej redakcie tentokrát zaslali, nie jeden, ale hneď niekoľko všímavých ľudí, ktorým nebolo ľahostajné, čo sa v parku deje. Jedny z fotografií boli zámerne vyhotovené aj s presným dátumom, aby sa vedelo, pred akým termínom bola navážka zeminy v parku vykonaná. Zdôrazňujem, že zavezenie štátom chránenej prírodnej pamiatky stavebným odpadom, priam hraničí so zneuctením tejto chránenej prírodnej pamiatky!

Ani v prípade, ak by šlo o čistú zeminu, podľa môjho úsudku nemá v najčlenitejších a najzaujímavejších miestach historického parku, čo robiť.

A namýšľa si snáď ktosi, ak bola táto navážka neskôr schovaná pod vrstvou čistej zeminy, že bude všetko v poriadku? To vôbec nie, – práve naopak! Svedčí to o niečom, čo na tomto mieste radšej menovať nebudem.

Pevne verím, že všetka zemina, predovšetkým tá s veľkým obsahom stavebného odpadu, bude z voderadského parku skoro odstránená.