„Voderadské" potoky: Ronava a Pleva (dnes Gidra)

 

Najstaršie hydronymá z územia západného Slovenska sú písomne doložené v 11. a 12. storočí, predovšetkým v Zoborskej listine z roku 1113 a v zakladacej listine hronskosvätobeňadického opátstva z roku 1075. Staršie záznamy sa nezachovali. Podstatná časť hydroným doložených v 12. a 14. storočí má slovenský pôvod. Slovenský pôvod majú tiež názvy potokov, ktoré pretekajú okolo obce Voderady: Gidra (pôvodne Pleva, rekonštruovaný starobylý slovenský názov Pilava) a Ronava.

Prípona -ava, ktorá sa objavuje v názvoch vodných tokov (napríklad Pilava, Ronava, Parnava, Trnava, Blava), má svoj pôvod v praslovančine a bola rozšírená aj v ďalších slovanských krajinách. V najstarších zaznamenaných názvoch vodných tokov môžeme rozpoznať prvky praslovanského jazyka. Tieto prvky najvernejšie zachovávajú starší, teda praslovanský jazykový stav. Uvedené názvy vodných tokov veľmi pravdepodobne pochádzajú ešte z obdobia spoločnej praslovanskej reči alebo z raného obdobia jej rozpadu.

Potok Gidra, kedysi známy pod názvom Pleva, je pravostranným prítokom Dolného Dudváhu. Pramení v Malých Karpatoch pod vrchom Baďurka v nadmorskej výške 470 m n. m. a tečie na juhovýchod. Ústí v obci Malá Mača, celý tok má dĺžku 38,5 km.  

Pôvodný názov potoka Pleva (1287 Pylwa, 1313 Peleua) je písomne doložený už v stredovekých dokumentoch. Tento názov sa odvodzuje od píly, teda miesta, kde sa spracúva drevo, čo bolo základom pomenovania dnešnej obce Píla, vedľa ktorej tok preteká. Jazykovedcami bol z tohto dôvodu rekonštruovaný vývojový tvar Pilava (píla – piliny, či plevy), ktorý však nie je priamo doložený v historických prameňoch. V najstarších dokladoch z 13. a 14. storočia sa tok spomína výlučne ako Pleva. S názvom Gidra sa stretávame až v prvej štvrtine 18. storočia.

V historických prameňoch sú uvádzané rôzne názvy, ktoré opisujú tok v jednotlivých úsekoch a obdobiach: Červenokamenská voda, Starý potok, Pleva, Plevanský potok. Názov Červenokamenská voda pomenúva potok tečúci okolo hradu Červený Kameň. Pomenovanie Starý potok pravdepodobne odkazuje na pôvodnosť, teda neupravenosť koryta v strednej a dolnej časti toku.  

Podľa jazykovedca Václava Macheka hydronymum Pleva mohlo označovať úsek Gidry pri obci Pavlice, kde sa vo veľkom pestovalo proso a plevy z neho sezónne zanášali tok. Tento jav podľa neho mohol ovplyvniť pomenovanie potoka.

Indoeuropeista Šimon Ondruš, ktorý sa zaoberal etymológiou názvu Gidra, predpokladal, že pôvodný názov bol Kydra. Tento názov odvodzoval od slovesa kydať, čo spojil s významom „husto tiecť". Analógiu videl aj v názvoch obce Voderady a ukrajinskej osady Oderady.

V súvislosti s Gidrou v našej obci možno spomenúť tiež chotárny názov „Žabárna", ktorý označuje lokalitu pri dávno vyschnutom ramene, kde žilo veľké množstvo žiab.

Ešte v sedemdesiatych rokoch 20. storočia starší obyvatelia Voderád nazývali potok Pleva. V niektorých obciach, ako napr. Abrahám alebo Malá Mača, sa názov Pleva používa dodnes. V Malej Mači sa používa aj maďarský názov Polva (Pleva).  Starší obyvatelia obce Malá Mača uvádzajú, že s názvom Gydra sa stretli až v základnej škole (r. 2022, red. V. Info).

Potok Gidra vstupuje do katastrálneho územia obce v oblasti „Starého hája" pri takzvanom „Novanskom stave," kde tok klesá približne o 2,5 metra, pričom v minulosti sa v tejto časti postupne rozvetvoval na tri ramená.

Hlavné rameno Gidry, ktoré sa kedysi miestne nazývalo Prostredný potok, pokračovalo od stavidla ďalej od obce prirodzeným tokom a tvorilo hlavnú vodnú os doliny. Druhé rameno, nazývané Panský potok, mohlo pôvodne predstavovať prirodzený tok, ktorý bol neskôr upravený majiteľmi panstva na svoje účely. Toto rameno tieklo v tesnej blízkosti obce, pričom v minulosti zohrávalo významnú úlohu v každodennom živote jej obyvateľov. Slúžilo na odber pitnej vody, varenie, pranie, umývanie a kúpanie, ako aj na napájanie hospodárskych zvierat vrátane koní, dobytka a vodnej hydiny. Voda z Panského potoka bola tiež privádzaná do miestneho kaštieľa, kde zabezpečovala jeho zásobovanie.

Historické zmeny v toku potoka Gidra sa však neobmedzujú len na obdobia spojené s miestnym panstvom. V 70. rokoch 20. storočia, pri kopaní bunkra miestnymi mládencami v oblasti parku, bola v hĺbke niekoľkých metrov pod vrstvou čiernej zeminy a ílovitej zeminy objavená hrubá vrstva piesku. Prítomnosť tejto piesočnatej vrstvy môže naznačovať historickú prítomnosť vodného toku v parku alebo záplavovú činnosť v tejto oblasti, čo by mohlo súvisieť s týmto ramenom potoka.

Pred vstupom do parku Panský potok poháňal vodný mlyn. Následne napájal v areáli parku rybník, pričom sa tu rozdeľoval na dve menšie vetvy – jedna vtekala priamo do rybníka, zatiaľ čo druhá ho obchádzala zo západnej strany. Južne od rybníka sa obe vetvy opäť spájali do jedného toku. Až po opustení parku začalo rameno potoka slúžiť aj širším potrebám obyvateľov obce. 

Miestny názov Panský potok vznikol priamo vďaka jeho neodmysliteľnej úlohe v živote miestneho panstva – poháňal ich mlyn, od náhonu vodného mlyna úzkym žľabom pretekal ponad umelo vytvorenú jaskyňu (grottu), čím dotváral v parku malebnú scenériu, napájal rybník, zásoboval kaštieľ vodou a svojím tokom pretínal celý areál šľachtického parku.

Tretie, najvzdialenejšie rameno, známe ako „pri Trojičke", sa vlievalo do hlavného toku Gidry v miestnej časti „Pažice". Na začiatku 50. rokov 20. storočia však bolo toto rameno takmer neustále bez vody, a preto bolo zasypané a zarovnané s terénom, čím došlo k redukcii riečnej siete na dve zostávajúce ramená – hlavné rameno a Panský potok.

V južnej časti obce sa tieto dve ramená opätovne spájajú. Približne po 200 metroch preteká Gidra cez „Paldanský stav", kde jej tok klesá o približne 1 meter. V tejto oblasti sa potok v minulosti opäť rozdeľoval na dve vetvy – jedna smerovala cez „Paldanské lúky" k náhonu vodného mlyna v Pavliciach, zatiaľ čo druhá pokračovala popri obci.

Hydrologický vývoj potoka Gidra, jeho historické vetvenie a postupné úpravy toku podčiarkujú význam tejto vodnej sústavy v miestnej krajine. Zmeny v priebehu toku, spôsobené kombináciou prírodných procesov a zásahov človeka, odzrkadľujú vývoj hospodárskeho a spoločenského života v obci.

Potok Ronava je ľavostranným prítokom rieky Gidra. Pramení pod juhovýchodnými svahmi Malých Karpát, medzi obcami Borová a Ružindol, v nadmorskej výške približne 207 metrov. Dĺžka toku Ronavy sa odhaduje na 17 až 18,3 kilometra. Na hornom toku, po sútok so Zadným potokom, sa nazýva aj Stredná dolina, nakoľko preteká rovnomennou dolinou. V blízkosti Slovenskej Novej Vsi napája vodnú nádrž Ronava.​

Názov potoka Ronava má hlboké korene v slovenskom jazyku a odráža charakteristiky samotného toku. Etymologicky je odvodený od slovesa „roniť", ktoré znamená „vypúšťať" alebo „vylievať v kvapkách". Toto pomenovanie pravdepodobne poukazuje na pomalý a prerušovaný prietok potoka, charakteristický malým množstvom vody a nízkou intenzitou toku.​

Historické mapové podklady poskytujú rôzne informácie o trase a pomenovaní Ronavy. V mapách 1. vojenského mapovania (1764–1787) nie je Ronava explicitne popísaná, ale je zaznačená ako tok tečúci východne nad obcou Ružindol. Druhé vojenské mapovanie (1806–1869) zaznamenáva Ronavu od sútoku Vinohradskej doliny a toku tečúceho východne od Ružindola, pričom v katastrálnom území obce Voderady je označená ako „Dolinska Woda". Tretie vojenské mapovanie (1876–1880) identifikuje Ronavu ako tok východne od Ružindola, prameniaci v blízkosti lokality Za Greftovou dolinou.​

V neskorších mapách z 20. storočia je Ronava často klasifikovaná ako občasný vodný tok, pričom jej dolný tok je zaznamenaný až po Ružindol.​

V oblasti obce Borová vzniká viacero prítokov a ramien Ronavy, vrátane Vinohradskej doliny a Strednej doliny. Pod obcou Borová priberá pravostranný prítok Zadný potok. Ronava preteká juhovýchodným smerom cez viaceré doliny a katastrálne územia obcí Borová, Ružindol, Cífer, Slovenská Nová Ves, Voderady a Pavlice. Okrem pravostranného Zadného potoka nepriberá žiadne trvalo tečúce prítoky. Obec Voderady obteká na pravom brehu, na ľavom brehu obteká majer Jozefov dvor. Východne od obce Pavlice sa vlieva do Gidry.​

V roku 1968 bola vybudovaná vodná nádrž Ronava s cieľom zadržiavať jarné vody, poskytovať vodu na zavlažovanie a podporovať chov rýb. Dovtedy mala táto oblasť charakter mokrade, čo mohlo byť tiež dôvodom na výstavbu nádrže na reguláciu vodného režimu a využitie zadržiavanej vody. ​

Po výstavbe vodnej nádrže Ronava došlo k hydromelioračným úpravám potoka, vrátane narovnania jeho pôvodne meandrujúceho koryta. Tieto zásahy zahŕňali technické opatrenia na zmenu prirodzeného tvaru koryta potoka, pravdepodobne s cieľom zlepšiť odvodňovanie, zvýšiť prietokovú kapacitu a obmedziť vylievanie vody pri vypúšťaní vodnej nádrže. Hoci takéto úpravy môžu priniesť určité výhody, často vedú k negatívnym ekologickým dôsledkom, ako je zníženie biodiverzity a narušenie prirodzených biotopov. V prípade Ronavy tieto úpravy spolu s výstavbou vodnej nádrže spôsobili, že potok v úsekoch ďalej od nádrže vyschol, pričom voda zostáva vo vodnej nádrži a je využívaná na závlahy. Výnimky tvoria iba výnimočne daždivé roky alebo výlov nasadených rýb a s tým spojené vypúšťanie vodnej nádrže Ronava.

V minulosti mala Ronava minimálne dve silné ramená, avšak v súčasnosti je slabým vodným tokom s veľmi slabým prúdom. Na viacerých miestach je len občasným tokom a od vodnej nádrže Ronava je preklasifikovaná na hydromelioračný kanál, využívaný najmä na odvodňovanie pri výlove rýb. V ostatnom období cez kanál voda nepreteká.

V minulosti sa v obciach, ktorými Ronava preteká, používali rôzne názvy, ako napríklad „Dolinský potok" v Slovenskej Novej Vsi a vo Voderadoch, či „Šarlotský potok" v obci Pác, odkazujúc na grófsku dcéru Šarlotu Zičiovú, ktorá vlastnila pozemky v tejto oblasti.​

Zmeny v toku Ronavy a jej pomenovaní odrážajú dynamiku prírodných procesov a historického vývoja v regióne. Podrobné mapovanie a analýza týchto zmien poskytujú cenné informácie pre hydrologický výskum a historickú geografiu západného Slovenska.

Zdroj: https://dspace.uzhnu.edu.ua/jspui/bitstream/lib/20304/1/Hladky%20J..pdf.
https://dspace.nbuv.gov.ua/bitstream/handle/123456789/39201/09-Zavodny-NEW.pdf?sequence=3. https://dspace.uni.lodz.pl/xmlui/bitstream/handle/11089/22907/59-68%20Hladky.pdf?sequence=1&isAllowed=y.
https://www.juls.savba.sk/ediela/varia/15/Varia15.pdf.
https://sk.wikipedia.org/wiki/Ronava.https://www.academia.edu/3216984/O_are%C3%A1lov%C3%A9_lingvistice_a_st%C5%99edoevropsk%C3%A9m_jazykov%C3%A9m_are%C3%A1lu?utm_source=chatgpt.com. https://www.sav.sk/journals/uploads/05131201Ru%C5%BEek%2C%20Senko.pdf?utm_source=chatgpt.com. Redakcia Voderady Info.