Pravdepodobne na mieste kostola zo 14. storočia dal cirkevný patrón gróf Tomáš Baranyay v roku 1692 vystavať kostol bez veže. Gróf Štefan Ziči dal kostol v roku 1744 opraviť a pristaviť vežu. Kostol bol pokrytý šindľom, v roku 1925 bola urobená eternitová strecha. Barokový kostol je jednoloďový. Na čelnej západnej strane je predstavená trojposchodová veža s kamenným vstupným portálom a dvojitou vypuklou vežou. Vľavo od oltára je oddelená miestnosť, ktorá bola kedysi vyhradená grófom (tzv. grófska izba). Pri vstupe do sakristie je osadená pamätná tabuľa pripomínajúca sv. omšu, ktorú v kostole slúžil v roku 1876 varadínsky presbyter gróf František Ziči. Z pôvodného barokového interiéru kostola sa uchovala iba kazateľnica a drevená kalvária.

V kanonickej vizitácii z roku 1713 je zapísaný murovaný chór s pozitívom (organom) so štyrmi mutáciami. Podľa kanonickej vizitácie zo 6. augusta 1824 bol chór komodný, prístupný z vnútra kostola (viedenská firma Wagner neskôr postavila točivé kovové schody). Na chóre je zvučný organ so siedmymi mutáciami zo začiatku 20. storočia. Postavil ho Karel Neuser z Nového Jičína.

Počas prvej svetovej vojny 12. septembra 1917 boli z troch pôvodných kostolných zvonov dva skonfiškované, zhodené z veže a odvezené na vojenské účely. V roku 1925 bola v dedine zbierka na nové zvony. Každý občan, ktorý mal pôdu, zaplatil na jeden hon 10 korún. Vyzbieralo sa 48 000 korún. Nové zvony odlial v roku 1925 trnavský zvonolejár Alojz Kurbel.

Pod kostolom sa nachádzajú krypty v ktorých boli pochovávaní príslušníci rodu Zičiovcov, patrónov kostola. Od roku 1819 bol patrónom kostola František Ziči, začiatkom 20. storočia Jozef Ziči, potom Keglevič a napokon Klára Keglevičová, rod. Ziči. Kostol je zasvätený sv. Ondrejovi.

 

 

 

  

Dobová kresba

 

 

Fara a voderadská farnosť

 

Podľa vizitácie Štefana Illyésa vykonanej v roku 1694 bola fara postavená iba nedávno. Nebol ešte dobudovaný plot a strecha na stajni. O náklady na údržbu farských budov sa v tých dobách delili veriaci s patrónom kostola. Budovy pokryté šindľom opravoval patrón a stavby pokryté slamou (kočiareň, stodola, maštale a tiež plot) farníci.

Voderadská fara sa podľa Jozefa Klempu spomína v roku 1390. Spomínaná je i v súpise P. Pázmányho. V roku 1563 našiel vizitátor voderadskú faru neobsadenú a dedinu bez veriacich. Za vizitácie vykonanej v roku 1634 vacovským biskupom a bratislavským prepoštom Jurajom Draškovičom boli Voderady filiálkou cíferskej farnosti. Najstaršou filiálkou voderadskej farnosti boli Pavlice a od roku 1841 Slovenská Nová Ves. Od roku 1889 boli ako súčasti voderadskej farnosti uvádzané aj majere Pálffy, Jóži, Čabház a od roku 1914 Klára majer.

 

 








Zdroj: Čambálová, Daniela a kol. Voderady 12431993. Voderady: Obecný úrad 1993.