Vodná nádrž Ronava: história, funkcia a význam v krajine
Vodná nádrž Ronava sa nachádza v juhovýchodnej časti Trnavskej tabule, v katastrálnych územiach obcí Cífer (časť Pác), Slovenská Nová Ves a Zeleneč. Priehradný múr je vzdialený asi 500 metrov od diaľnice medzi Bratislavou a Trnavou.
Okolie nádrže tvorí najmä pôda a horniny pochádzajúce z geologických období pliocén a kvartér. Pliocén je zastúpený prevažne štrkom a pieskom s vrstvami ílov, zatiaľ čo kvartérne vrstvy pozostávajú zo sprašových usadenín, ktoré majú hrúbku od 6 do 10 metrov.
Územie je tvarované otvorenou tektonickou depresiou, čo je prepadlina v zemskej kôre, ktorá má tvar dlhého úzkeho obdĺžnika približne 3 až 4 kilometre širokého a 15 kilometrov dlhého, s hĺbkou od 9 do 14 metrov. Okolo tejto depresie sú výrazné svahy, ktoré ju ohraničujú. Dolina Ronavy vznikla práve v tejto úvalinovej depresii a jej dno je relatívne rovné a mierne členité.
Charakter územia pred výstavbou
Lokalita nádrže pôvodne predstavovala mokraďové územie s typickým úvalinovým geomorfologickým systémom s plytkými preliačinami, depresiami a periodicky zaplavovanými plochami. Tieto oblasti sa zaplavovali najmä pri jarnom topení snehu alebo silných dažďoch, čím vznikali špecifické biotopy a významné podmienky pre reguláciu vodného režimu v krajine.
Vegetačná analýza z rokov 1968 – 1970 zachytila lužné porasty a vodné spoločenstvá typické pre mokrade – napríklad horčiak obojživelný (Rorippa amphibia). Okrem neho sa vyskytovali aj ďalšie druhy viazané na trvalo vlhké alebo občas zaplavované stanovištia, ako napríklad žabník lancetový (Alisma lanceolatum), kosatec žltý (Iris pseudacorus), pálka úzkolistá (Typha angustifolia). Významné bolo aj zastúpenie rastlín z čeľadí šachorovité (Cyperaceae) a ostricovité (Carex spp.), ktoré sú typické pre prirodzený vývoj vegetácie v mokradiach.
Analýza pôdnych profilov a rastlinných spoločenstiev ukázala, že išlo o dynamicky sa meniace územie, ktoré reagovalo na výkyvy hladiny podzemnej vody a zrážky. Podľa autorskej analýzy išlo o mozaikovito usporiadané biotopy s vysokou mierou štruktúrnej rozmanitosti – od trvalo podmáčaných častí až po sezónne vysychajúce depresie, čo prispievalo k pestrej druhovej skladbe a vytváraniu priaznivých mikroklimatických podmienok.
Územie malo význam nielen z ekologického hľadiska, ale aj z hľadiska krajinnej stability. Mokrade pôsobili ako prirodzené „zábrany“ proti vysušovaniu okolitej poľnohospodársky využívanej krajiny a zohrávali úlohu v zadržiavaní sedimentov, živín i znečistenia.
Z pohľadu súčasných poznatkov možno územie pred výstavbou nádrže charakterizovať ako ekologicky cenný nížinný mokraďový systém s výrazným biodiverzitným, hydroekologickým a krajinotvorným významom.
Lokalita nádrže pôvodne predstavovala mokraďové územie s typickým úvalinovým geomorfologickým systémom s plytkými preliačinami, depresiami a periodicky zaplavovanými plochami. Tieto oblasti sa zaplavovali najmä pri jarnom topení snehu alebo silných dažďoch, čím vznikali špecifické biotopy a významné podmienky pre reguláciu vodného režimu v krajine.
Vegetačná analýza z rokov 1968 – 1970 zachytila lužné porasty a vodné spoločenstvá typické pre mokrade – napríklad horčiak obojživelný (Rorippa amphibia). Okrem neho sa vyskytovali aj ďalšie druhy viazané na trvalo vlhké alebo občas zaplavované stanovištia, ako napríklad žabník lancetový (Alisma lanceolatum), kosatec žltý (Iris pseudacorus), pálka úzkolistá (Typha angustifolia). Významné bolo aj zastúpenie rastlín z čeľadí šachorovité (Cyperaceae) a ostricovité (Carex spp.), ktoré sú typické pre prirodzený vývoj vegetácie v mokradiach.
Analýza pôdnych profilov a rastlinných spoločenstiev ukázala, že išlo o dynamicky sa meniace územie, ktoré reagovalo na výkyvy hladiny podzemnej vody a zrážky. Podľa autorskej analýzy išlo o mozaikovito usporiadané biotopy s vysokou mierou štruktúrnej rozmanitosti – od trvalo podmáčaných častí až po sezónne vysychajúce depresie, čo prispievalo k pestrej druhovej skladbe a vytváraniu priaznivých mikroklimatických podmienok.
Územie malo význam nielen z ekologického hľadiska, ale aj z hľadiska krajinnej stability. Mokrade pôsobili ako prirodzené „zábrany“ proti vysušovaniu okolitej poľnohospodársky využívanej krajiny a zohrávali úlohu v zadržiavaní sedimentov, živín i znečistenia.
Z pohľadu súčasných poznatkov možno územie pred výstavbou nádrže charakterizovať ako ekologicky cenný nížinný mokraďový systém s výrazným biodiverzitným, hydroekologickým a krajinotvorným významom.
Funkčné využitie a rekonštrukcie
Vodná nádrž bola vybudovaná v rokoch 1965 až 1967 s cieľom zabezpečiť vhodné podmienky pre závlahy poľnohospodárskej pôdy, hospodársky chov rýb a zároveň zlepšiť reguláciu odtoku vody z povodia tohto toku. Keďže vodnatosť Ronavy je nízka, už krátko po výstavbe bolo pristúpené k riešeniu doplnkového zdroja vody. V roku 1968 bol vybudovaný prvý prívodný kanál z potoka Gidra, ktorý má stabilnejší prietok. Prívod bol zrealizovaný v km 13,800 a voda sa do nádrže dopravovala potrubím s dĺžkou 2070 metrov. Úsek križovania s diaľnicou D1 bol z bezpečnostných dôvodov obetónovaný. Voda sa privádzala krytým privádzačom a slúžila najmä na účely závlah – po svojom vybudovaní nádrž zásobovala 355 ha závlahovej pôdy.
V rokoch 1988 až 1992 prebehla komplexná rekonštrukcia vodohospodárskeho diela, v rámci ktorej sa rozšírila závlahová výmera na 970 ha a vybudoval sa druhý prívod vody z Gidry. Tento tlakový prívod (DN 500) bol vybudovaný v km 15,400 a má dĺžku 2400 metrov s otvoreným koncovým úsekom, čím sa výrazne zvýšila istota zásobovania nádrže v suchých obdobiach.
Obe hate na Gidre sú vybavené ručne ovládanými stavidlami. Zároveň je zabezpečený minimálny zostatkový prietok Gidry (0,092 m³/s) prostredníctvom neregulovateľného otvoru v strednom stavidle, čo prispieva k udržaniu ekologickej rovnováhy samotného toku.
Hydrologické charakteristiky povodia
Ronava patrí do hydrologického rajónu s označením 4-21-16-042 a jej povodie má rozlohu 50,45 km². Tieto údaje sú dôležité pre hodnotenie objemu prítoku, stability prietokov a celkovej schopnosti nádrže reagovať na výkyvy zrážok. Pôvodne bol v roku 1963 návrhový prietok pri extrémnej situácii Q100 stanovený na 13,00 m³/s. Neskoršie hydrologické analýzy však túto hodnotu upravili na dnešných 23,60 m³/s, čo zodpovedá aktuálnym poznatkom o zmenách zrážkových režimov a výskytu extrémnych javov.
Ronava patrí do hydrologického rajónu s označením 4-21-16-042 a jej povodie má rozlohu 50,45 km². Tieto údaje sú dôležité pre hodnotenie objemu prítoku, stability prietokov a celkovej schopnosti nádrže reagovať na výkyvy zrážok. Pôvodne bol v roku 1963 návrhový prietok pri extrémnej situácii Q100 stanovený na 13,00 m³/s. Neskoršie hydrologické analýzy však túto hodnotu upravili na dnešných 23,60 m³/s, čo zodpovedá aktuálnym poznatkom o zmenách zrážkových režimov a výskytu extrémnych javov.
Prevádzka a údržba
Nádrž nie je celoročne naplnená. Každoročne sa vykonáva výlov rýb, najčastejšie v období od novembra do decembra, v súlade s manipulačným poriadkom schváleným Okresným úradom Trnava.
Každé štyri roky sa realizuje technicko-bezpečnostná prehliadka, ktorá hodnotí stav hrádze, stavidiel, vtokových a výpustných objektov a privádzačov, čím sa zabezpečuje bezpečný chod diela.
Nádrž nie je celoročne naplnená. Každoročne sa vykonáva výlov rýb, najčastejšie v období od novembra do decembra, v súlade s manipulačným poriadkom schváleným Okresným úradom Trnava.
Každé štyri roky sa realizuje technicko-bezpečnostná prehliadka, ktorá hodnotí stav hrádze, stavidiel, vtokových a výpustných objektov a privádzačov, čím sa zabezpečuje bezpečný chod diela.
Letné kúpanie a rybárčenie na Ronave
Po vybudovaní vodnej nádrže sa tam počas teplých letných dní – teploty zvyčajne dosahovali 27–28 °C a len výnimočne presiahli tridsiatku – chodievali kúpať mnohí Voderadčania. V tom čase nebolo bežné, aby letá sprevádzali extrémne horúčavy – teploty nad tridsať stupňov sa objavili len výnimočne, často len na dva či tri dni počas celého leta. K vode prichádzali deti aj dospelí, často celé rodiny. Šlo sa tam buď peši, alebo na bicykloch, ktoré boli v tom čase najčastejším dopravným prostriedkom. Až neskôr, po otvorení kúpaliska v „Kamenáči" pri Trnave a sprístupnení Seneckých jazier, sa kúpajúci z Ronavy začali postupne vytrácať.
Po zarybnení sa nádrž stala lákadlom pre mnohých chlapcov z našej obce. Silonové lanko navinuté na kotúčiku, s olovkom a háčikom na kapra, patrilo k ich „povinnej výbave" takmer na každej ceste k vode. Po návrate sa medzi sebou chválili úlovkami – aj keď tie boli často skôr symbolické než trofejné. Chlapi alebo starší mládenci trávili na rybačke niekedy aj celé noci. Hoci lov rýb tam nebol povolený ani v čase socializmu, v praxi sa často zákaz prehliadal a vo väčšine prípadov sa nad tým prižmúrilo oko.
Vodná nádrž Ronava bola – a pre mnohých dodnes je – miestom spomienok na dávne časy, chvíle oddychu a tichého spojenia s prírodou. Kedysi tvorila neoddeliteľnú súčasť každodenného života, najmä pre vtedajšiu mládež, ktorá tu trávila letné dni, stretávala sa s priateľmi a objavovala svet mimo našej dediny.
Po vybudovaní vodnej nádrže sa tam počas teplých letných dní – teploty zvyčajne dosahovali 27–28 °C a len výnimočne presiahli tridsiatku – chodievali kúpať mnohí Voderadčania. V tom čase nebolo bežné, aby letá sprevádzali extrémne horúčavy – teploty nad tridsať stupňov sa objavili len výnimočne, často len na dva či tri dni počas celého leta. K vode prichádzali deti aj dospelí, často celé rodiny. Šlo sa tam buď peši, alebo na bicykloch, ktoré boli v tom čase najčastejším dopravným prostriedkom. Až neskôr, po otvorení kúpaliska v „Kamenáči" pri Trnave a sprístupnení Seneckých jazier, sa kúpajúci z Ronavy začali postupne vytrácať.
Po zarybnení sa nádrž stala lákadlom pre mnohých chlapcov z našej obce. Silonové lanko navinuté na kotúčiku, s olovkom a háčikom na kapra, patrilo k ich „povinnej výbave" takmer na každej ceste k vode. Po návrate sa medzi sebou chválili úlovkami – aj keď tie boli často skôr symbolické než trofejné. Chlapi alebo starší mládenci trávili na rybačke niekedy aj celé noci. Hoci lov rýb tam nebol povolený ani v čase socializmu, v praxi sa často zákaz prehliadal a vo väčšine prípadov sa nad tým prižmúrilo oko.
Vodná nádrž Ronava bola – a pre mnohých dodnes je – miestom spomienok na dávne časy, chvíle oddychu a tichého spojenia s prírodou. Kedysi tvorila neoddeliteľnú súčasť každodenného života, najmä pre vtedajšiu mládež, ktorá tu trávila letné dni, stretávala sa s priateľmi a objavovala svet mimo našej dediny.
Technické a kapacitné parametre nádrže
Vodná nádrž Ronava je zadržiavaná zemnou hrádzou s dĺžkou 356 metrov a maximálnou výškou 5,45 metra. Koruna hrádze má šírku 3,0 metra, po osadení vlnolamu sa zužuje na 2,7 metra. Vlnolam z prefabrikovaných dielcov (výška 1,3 m, dĺžka 225 m) chráni najmä úsek s čerpacou stanicou.
Kapacitné hodnoty nádrže sú nasledovné:
Stály objem: 207 000 m³
Objem pri maximálnej prevádzkovej hladine: 777 135 m³
Závlahovo využiteľný objem: 570 135 m³
Maximálna hladina pri Q100: 138,25 m n. m.
Objem na zachytenie povodňovej vlny (Q100): 936 000 m³
Vodná nádrž Ronava je zadržiavaná zemnou hrádzou s dĺžkou 356 metrov a maximálnou výškou 5,45 metra. Koruna hrádze má šírku 3,0 metra, po osadení vlnolamu sa zužuje na 2,7 metra. Vlnolam z prefabrikovaných dielcov (výška 1,3 m, dĺžka 225 m) chráni najmä úsek s čerpacou stanicou.
Kapacitné hodnoty nádrže sú nasledovné:
Stály objem: 207 000 m³
Objem pri maximálnej prevádzkovej hladine: 777 135 m³
Závlahovo využiteľný objem: 570 135 m³
Maximálna hladina pri Q100: 138,25 m n. m.
Objem na zachytenie povodňovej vlny (Q100): 936 000 m³
Správcovstvo VN Ronava
K 1. júlu 2003 došlo k zásadnej zmene v správe nádrže. Rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva SR bol zriadený samostatný štátny podnik HYDROMELIORÁCIE, š. p., ktorý prevzal správu majetku nádrže Ronava od Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p.
Podrobný prehľad histórie štátneho podniku HYDROMELIORÁCIE – vrátane informácií o jeho právnych predchodcoch, vzniku, vývoji a významných míľnikoch – je dostupný na oficiálnej webovej stránke podniku: https://hydromelioracie.sk/historia-podniku
Tieto informácie poskytujú cenný pohľad na činnosť podniku, ktorý zohráva kľúčovú úlohu v oblasti vodného hospodárstva a poľnohospodárskej infraštruktúry na území Slovenskej republiky.
K 1. júlu 2003 došlo k zásadnej zmene v správe nádrže. Rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva SR bol zriadený samostatný štátny podnik HYDROMELIORÁCIE, š. p., ktorý prevzal správu majetku nádrže Ronava od Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p.
Podrobný prehľad histórie štátneho podniku HYDROMELIORÁCIE – vrátane informácií o jeho právnych predchodcoch, vzniku, vývoji a významných míľnikoch – je dostupný na oficiálnej webovej stránke podniku: https://hydromelioracie.sk/historia-podniku
Tieto informácie poskytujú cenný pohľad na činnosť podniku, ktorý zohráva kľúčovú úlohu v oblasti vodného hospodárstva a poľnohospodárskej infraštruktúry na území Slovenskej republiky.
Zdroj: Hydromeliorácie, štátny podnik., 2025. https://www.sav.sk/journals/uploads/05131118Kopecka%2C%20Ruzek.pdf.
