Aké dopady má vybudovanie priemyselného parku na našu obec?

27.11.2024 09:03

Priemysel a jeho dopad na obec Voderady

Spoločnosť Samsung Electronics v roku 2007 vybudovala závod na výrobu LCD modulov v katastri obce Voderady, v bezprostrednej blízkosti diaľnice D1. Výrobný areál bol umiestnený do poľnohospodárskej krajiny s prevahou vysoko bonitnej ornej pôdy. Miesto výstavby bolo verejnosti prezentované ako „Krištáľové údolie", symbolicky odkazujúce na tekuté krištály v obrazovkách. Dnes by sa však táto oblasť dala skôr označiť za „Devastačné údolie", reflektujúc devastáciu miestnej prírody spôsobenú industrializáciou.

Obec Voderady má veľmi priaznivé podmienky na poľnohospodársku výrobu. Povrch jej katastrálneho územia tvorí rovinatá až mierne zvlnená časť Trnavskej tabule, čo umožňuje efektívne obrábanie pôdy.

V susedstve výrobného areálu Samsung bol v roku 2003 vybudovaný najrozsiahlejší výrobný komplex automobilky PSA Peugeot Citroën. Ten sa nachádza v katastrálnom území mesta Trnava a obce Zavar. Výstavbou týchto priemyselných komplexov sa v regióne zmenšila rozloha poľnohospodárskej pôdy o približne 707 hektárov.

Plánovaný projekt výstavby priemyselného parku v katastrálnom území obce Voderady predstavoval príklad stretu záujmov medzi ekonomickým rozvojom a ochranou životného prostredia. Takéto projekty vyvolávajú otázky o ich dlhodobých dôsledkoch na životné prostredie a prirodzený ráz krajiny. Priemyselné parky sú všetkými slovenskými vládami často prezentované ako motor rozvoja, ktorý má prilákať zahraničných investorov, zvýšiť zamestnanosť a zlepšiť miestnu infraštruktúru.

Otázka, prečo vláda netlačí investorov stavať výrobné haly a sklady na menej úrodnej pôde, napríklad v severnejších oblastiach od Trnavy, zostáva nevypočutá.

Začiatok výstavby výrobného závodu Samsung v roku 2007

Výstavba priemyselného parku vo Voderadoch priniesla tvorbu pracovných miest, avšak tieto neboli prínosné pre miestnych obyvateľov. Pre nízke finančné ohodnotenie sa naďalej zamestnávajú mimo obce. V priemyselnom parku si pôvodne našli prácu najmä ľudia z iných obcí a miest Slovenska, no dnes už aj zahraniční pracovníci, napríklad z Indie, Indonézie, Mongolska, Vietnamu, Srbska, Macedónska, Rumunska a ďalších krajín.

Kvalita pracovných miest a ich dlhodobá udržateľnosť zostávajú otázne. Spoločnosť Samsung si vynútila od štátu dotácie vo výške 80 miliónov eur na podporu zamestnanosti, s podmienkou, že v jej voderadskom závode bude pracovať vyšší počet zamestnancov minimálne pol roka. V skutočnosti však väčšina týchto zamestnancov pracovala prevažne v závode Samsung v Galante. Neskôr spoločnosť Samsung závod vo Voderadoch definitívne zrušila, no vysoké štátne dotácie sa spoločnostiam vo Voderadskom priemyselnom parku poskytujú naďalej. Niečo podobné sa dnes deje pri závode InoBat, ktorý stále nič nevyrába, hoci mal spustiť produkciu začiatkom roka 2024. Ani začiatkom roku 2025 výroba nezačala, keďže čínsky spoluvlastník dodnes nedodal potrebnú technológiu. Napriek tomu je tento závod štedro podporovaný štátom – posledná dotácia dosiahla 52 miliónov eur.

Podobná situácia nastala aj v prípade závodu PSA pri Trnave. Francúzska automobilka si vyžiadala od vlády dotácie vo výške 90 miliónov eur na výstavbu novej motorárne. Namiesto nej však v areáli PSA postavili logistické haly. Ani v prvom, ani v druhom prípade si slovenská vláda od týchto spoločností dotácie späť nevyžiadala.

Už po ôsmich rokoch boli linky na výrobu displejov z voderadského závodu Samsung odvezené do Vietnamu, kde sú náklady na pracovnú silu výrazne nižšie. Realizácia projektu Samsung vo Voderadoch a následné zastavanie priemyselnej zóny síce priniesli vyššie daňové príjmy pre obec, no za cenu výrazného úbytku kvalitnej ornej pôdy, čo negatívne ovplyvňuje slovenské poľnohospodárstvo. Okrem toho došlo k zhoršeniu kvality vody a ovzdušia, k nárastu hlukového zaťaženia a k zvýšeniu koncentrácie ďalších znečisťujúcich látok v prostredí.

Únik neznámej bielej látky zo zásobníkov fabriky na výrobu plastov Audia Plastics Voderady

Výrazne bola narušená aj miestna biodiverzita. Územie Voderád, kedysi domov mnohých druhov fauny a flóry, bolo zasiahnuté zmenou krajinného charakteru a degradáciou biotopov.

Pri výstavbe priemyselného parku vo Voderadoch neboli splnené sľúbené opatrenia na ochranu zveri a vtáctva. Tieto opatrenia zahŕňali siete na ochranu dravcov, nálepky so siluetami vtákov na oknách a zastávkach či oplotenie ciest. Prisľúbené boli aj na celo-obecnom zhromaždení obyvateľov obce pred schválením výstavby závodu Samsung, no nikdy neboli zrealizované.

Na uvedenom zhromaždení, ktoré rozhodovalo o budúcnosti časti katastrálneho územia, boli obyvatelia obce systematicky uvádzaní do omylu. Zástupcovia vtedajšej vlády strany Smer v koordinácii s ekonomicky prepojenými podnikateľskými subjektmi vopred zabezpečili výkup poľnohospodárskej pôdy od vlastníkov za cenu zodpovedajúcu ornej pôde, hoci reálnym zámerom bolo jej následné využitie na rozsiahlu priemyselnú výstavbu. V tomto procese zohrávala významnú úlohu aj miestna poslankyňa za uvedenú politickú stranu, ktorá strategicky presadzovala tento investičný zámer s cieľom jeho lokalizácie práve vo Voderadoch. Jej aktivity nachádzali podporu aj u vtedajšieho starostu obce, ktorého rozhodnutia spolu s postojmi vtedajších členov obecného zastupiteľstva zabezpečili hladký legislatívny a administratívny priebeh schvaľovania projektu.

Občania boli počas zhromaždenia cieľavedome dezinformovaní – verejne predložené argumenty sa týkali výhradne výstavby jedného priemyselného závodu, pričom skutočný úmysel vlády spočíval v postupnej transformácii celej dotknutej časti katastra na rozsiahlu priemyselnú zónu. Tento fakt nebol verejnosti transparentne komunikovaný. Počiatočná fáza realizácie, zahŕňajúca výstavbu závodu spoločnosti Samsung, bola sprevádzaná utajovaním ďalších plánovaných rozvojových aktivít. O rozsahu následnej expanzie vedelo vtedajšie vedenie obce, ktoré všetky kľúčové rozhodnutia prijímalo bez dostatočnej participácie verejnosti a bez otvorenej diskusie o dôsledkoch na životné prostredie a kvalitu života v obci.

Mnoho obyvateľov si až po realizácii projektu – konkrétne po výstavbe priemyselného závodu, inžinierskych sietí a dvojprúdovej cestnej komunikácie koncipovanej v parametri diaľničného profilu, vrátane viditeľných napojení na okolité poľnohospodárske parcely – uvedomilo skutočný rozsah transformácie zasiahnutého územia. Dodatočné rozvojové aktivity, ktoré v tom čase neboli predmetom verejnej diskusie, tak postupne potvrdili pôvodný, ale pred občanmi zamlčaný investičný zámer.

Paradoxne, aj napriek zrejmým dôsledkom tejto netransparentnej investičnej politiky, niektorí obyvatelia doposiaľ nepochopili rozsah a mechanizmy manipulácie, ktorej boli vystavení.

Na zmiernenie negatívnych dopadov na vtáctvo boli navrhnuté kompenzačné opatrenia podľa „Štúdie vplyvov výstavby Samsung Electronics Slovakia LCD Factory na CHVÚ Úľanská mokraď* a návrh kompenzačných opatrení negatívnych dopadov výstavby". Hoci spoločnosť Samsung zakúpila parcelu v susedstve svojej fabriky, zatrávnila ju a odovzdala Štátnej ochrane prírody SR, jej rozsah zostal nepostačujúci, najmä vzhľadom na rozsiahly záber pôdy, ktorý zabral Samsung a jeho dodávateľské spoločnosti, ako aj značné plochy zastavané komunikáciami.

Výstavba a postupné rozširovanie priemyselného parku v katastrálnom území obce Voderady už dnes prináša nezanedbateľné environmentálne dôsledky. Úbytok zveri, vtáctva a zníženie biodiverzity v tejto oblasti sú nepopierateľné fakty, ktoré odhaľujú neudržateľnosť takýchto zásahov do krajiny.

Presklené zastávky a rozsiahle okenné plochy budov v priemyselnom parku predstavujú významné riziko pre vtáctvo. Neoznačené transparentné bariéry spôsobujú kolízie, ktoré často vedú k vážnym zraneniam alebo okamžitej smrti jedincov rôznych druhov. Tento problém je jedným z mnohých negatívnych dôsledkov industrializácie v regióne. V minulosti bol zaznamenaný aj prípad nevhodného spôsobu regulácie populácie hlodavcov v areáli závodu Samsung vo Voderadoch, kde bolo na trávnaté plochy aplikované otrávené zrno. Toto opatrenie malo za následok sekundárnu otravu a masový úhyn nielen cieľových druhov, ale aj necieľových živočíchov, vrátane viacerých druhov vtákov a drobných cicavcov. Tieto skutočnosti poukazujú na dlhodobé nedostatočné zohľadňovanie environmentálnych aspektov pri plánovaní a prevádzke priemyselných objektov v danej lokalite.

Poľovníctvo, ktoré by malo byť pilierom ochrany prírody, sa často ukazuje ako činnosť motivovaná vlastnými záujmami. Bez zásadnej zmeny prístupu k ochrane prírody a poľovníctvu sa voderadský kataster môže postupne stať nehostinným miestom pre divokú zver a vtáctvo, čo má zvlášť negatívny dopad na chránené vtáčie územie.

Výzva vedeniu obce Voderady

Uvedomujeme si, že rozvoj obce a podpora hospodárstva sú dôležité, avšak nemali by byť na úkor našej prírody a dedičstva pre budúce generácie. Vyzývame vedenie obce, aby aktívne presadzovalo opatrenia na ochranu nášho životného prostredia, obnovu poškodených biotopov a podporu udržateľného využívania pôdy.

Apelujeme aj na zodpovedný prístup pri plánovaní ďalšieho rozvoja obce, aby sa dodržiavali záväzky voči nášmu životnému prostrediu. Budúcnosť našej krajiny závisí od našich dnešných rozhodnutí.

Redakcia VoderadyInfo

__________________________________________________________________________________________________________

Použitý zdroj: "Strety záujmov pri využívaní prírodných zdrojov v okrese Trnava, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre Fakulta európskych štúdií a regionálneho rozvoja, https://crzp.uniag.sk/Prace/2011/H/154EF8003A3846D19F782C33EDFD22A8.pdf

* Ohrozené kritériové druhy vtákov:
Sokol rároh (Falco cherrug)
Kaňa popolavá (Circus pygargus)
Sokol červenonohý (Falco vespertinus)
Haja tmavá (Milvus migrans)
Kaňa močiarna (Circus aeruginosus)
Pipíška chochlatá (Galerida cristata)
Bučiačik malý (Ixobrychus minutus)
Prepelica poľná (Coturnix coturnix)