Dedina, kde sa aj vrany otáčajú a čistý vietor bojí vkročiť

Vôňa nášho domova po agro-mačajsky

Viete, ako voňajú prázdniny na bežnej dedine? Niekde je to pokosená tráva, inde babkin koláčik. A u nás? U nás sa to začína tam, kde sa končí romantika vidieka – v obci, ktorú spoločnosť AgroMačaj obdarila svojou špeciálnou parfumériou.

Nie je to žiadny Chanel ani Dior. Skôr by som to nazval Eau de Digestát. Lebo práve digestát, tá „fermentovaná esencia“ močovky, je nový podpis našej dediny. Rozlievajú ho po poliach tak dlho a s takou vášňou, že by človek čakal, že o pár týždňov tu vyrastie zázračná plodina, ktorá nás všetkých oslobodí od závislosti na rope. Zatiaľ však rastie len počet zatvorených okien a predaj ventilátorov v miestnych domácnostiach.

Smrad sa drží v našom údolí ako nepozvaný hosť, ktorý odmieta odísť. Aj keď vietor nezafúka, smrad zafúka – stále smerom k nám. Dedinské lavičky pred domami, kedysi centrá spoločenského života, sú dnes prázdne. Jediné, čo tam dnes posedáva, sú muchy.

Aby toho nebolo málo, AgroMačaj má zmysel aj pre hudobné kulisy. Hluk chladiarenských zariadení v ich halách na zeleninu býva taký intenzívny, že aj miestny kohút sa vzdal ranného kikiríkania – jednoducho ho nebolo počuť. Náš spánok teraz sprevádza rytmické bzučanie motorov, čo by možno potešilo techno klub v Bratislave, ale v našej dedine, kde ešte donedávna hlavným ruchom bola kostolná zvonica, to pôsobí… brutálne invazívne.

A keď by si si chcel aspoň vyvetrať hlavu cyklovýletom po poľných cestách, čaká ťa ďalšie prekvapenie. Cesty, po ktorých sa kedysi veselo bicyklovalo na starých Favoritoch, sú dnes tak vysypané štrkom, že na nich vypne aj horský bicykel. Keby AgroMačaj sponzoroval Tour de France, pelotón by skončil už za druhou zákrutou.

No a napokon, ak by si mal dojem, že ťa táto firma zanedbáva vizuálne, netreba sa báť – postarali sa aj o dekorácie. Plastové fľaše, sáčky a všelijaký iný odpad po ich pracovníkoch niekedy zdobia naše polia tak, že by si jeden myslel, že ide o umeleckú inštaláciu s názvom „Budúcnosť ľudstva“.

A takto si tu žijeme. V krajine, kde nás vzduch dusí, poľné cesty odrádzajú a polia svetielkujú odpadkami. Niekto by povedal, že je to tragédia. Ja hovorím, že je to nový voderadský folklór – namiesto fujary máme digestát, namiesto tanečnej hudby techno-bzučanie chladiarenských motorov a namiesto stužiek na máji pred kostolom plastové vrecká po agátoch.

Možno raz AgroMačaj dostane aj ocenenie za najkomplexnejší zážitok pre všetky zmysly: čuch, sluch, zrak… A kto vie, možno aj chuť. Ale kým sa tak stane, my, obyvatelia, si dovtedy medzi zuby ešte čo-to pofrfleme. Ešteže sranda je bez zápachu...

A na záver sa, samozrejme, patrí poďakovať aj našim drahým predstaviteľom obce – pani starostke a váženým poslancom obecného zastupiteľstva. Vďaka ich neutíchajúcej starostlivosti môžeme každý deň naplno precítiť intenzívne vnímanie čuchových, sluchových a vizuálnych zážitkov, ktoré by sme bez nich nikdy neobjavili.

Kto by si bol pomyslel, že naša dedina môže súčasne voňať ako gigantická prasačia lagúna, znieť ako nonstop diskotéka chladiarenských kompresorov a vyzerať ako skládka plastového umenia? Nuž, vďaka múdrosti našich volených zástupcov sme to všetko dostali v jednom balíku – a úplne zadarmo.

Ďakujeme teda, vážené vedenie obce, že sa staráte o to, aby sme nezabúdali, že život nie je len o kráse, pokoji a čistom vzduchu. Vďaka vám sa môžeme každý deň učiť trpezlivosti, odolnosti a novým technikám prežitia.

Autor XY z Voderád