Obec mlčí, hluk neutícha

Zásah do pokojného stavu vo Voderadoch a pasivita samosprávy

Voderady sa v poslednej dobe stali dejiskom narastajúcej nespokojnosti obyvateľov, ktorí upozorňujú na dlhodobý a nadmerný hluk z areálu bývalého JRD, ktorý dnes využíva spoločnosť Agromačaj. Napriek opakovaným podaniam, žiadostiam a verejným vystúpeniam občanov hluk neustal – a reakcia samosprávy zostáva – mierne povedané, vlažná.

Hluk, vibrácie a nečinnosť

Obyvatelia žijúci v blízkosti areálu hovoria o vibráciách, nepretržitom hučaní a rušení nočného pokoja. Merania, ktoré si zabezpečili sami, ukazujú hodnoty presahujúce bežné limity. Napriek tomu, že problém trvá dlhodobo, obec sa obmedzila na výzvy a písomné podania na úrady – bez reálneho výsledku.

Podľa slov starostky „RÚVZ stratilo akreditáciu na meranie hluku" a preto si merania nevie zabezpečiť. Takéto vysvetlenie však občanov neuspokojuje. Argument o strate akreditácie totiž nemení nič na skutočnosti, že rušenie pokračuje a obec má podľa zákona právne nástroje, ako zasiahnuť.

§ 5 Občianskeho zákonníka: Zbraň, ktorú obec nepoužila

Zákon č. 40/1964 Zb. – Občiansky zákonník a jeho § 5 stále poskytuje právny základ pre ochranu pred zrejmým zásahom do pokojného stavu. Citácia z aktuálne platného znenia zákona hovorí:

„Ak došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu, možno sa domáhať ochrany na obci. Obec môže predbežne zásah zakázať alebo uložiť, aby bol obnovený predošlý stav. Tým nie je dotknuté právo domáhať sa ochrany na súde.“

Toto ustanovenie má preventívny charakter – obec môže rýchlo a predbežne zasiahnuť v situáciách, keď dochádza k zjavnej ujme alebo rušeniu, napríklad nadmerným hlukom, zásahom na cudzom pozemku či iným zhoršením životných podmienok. Cieľom je chrániť „posledný pokojný stav" až do rozhodnutia súdu.

V prípade Voderád však obec túto právomoc nevyužila. Namiesto vydania rozhodnutia podľa § 5 zastupiteľstvo prijalo len uznesenie, že „berie podnet občanov na vedomie" a že starostka „poskytne odpoveď". Tým sa problém formálne zaznamenal, no zákonný nástroj na okamžitú ochranu ostal nepoužitý.

Rezignácia namiesto riešenia

Z diskusie na zasadnutí obecného zastupiteľstva vyplýva, že viacerí poslanci považujú situáciu za zložitú a dokazovanie za náročné. Starostka zároveň konštatovala, že „obec nemá čo žalovať". Takýto postoj vedenia obce však odporuje zmyslu § 5 OZ – ten nepredpokladá zdĺhavé dokazovanie ani súdny spor, ale práve rýchlu reakciu samosprávy, ktorá má chrániť svojich obyvateľov pred rušením.

Obyvatelia sa tak dostávajú do právneho vákua: hluk pretrváva, štátne orgány reagujú pomaly a obec – ktorá má právomoc konať, nekoná. Výsledkom je frustrácia, nedôvera a znechutenie obyvateľov z vedenia obce.

Právo na pokojný život

Hluk a vibrácie nie sú len „nepríjemnosťou", ale zásahom do základného práva človeka na pokojné bývanie a zdravé životné prostredie. V modernom európskom právnom priestore ide o hodnoty, ktoré by mali byť chránené bez ohľadu na veľkosť obce či ekonomické záujmy podnikateľa.

Ak samospráva odmieta využiť svoje právomoci, rezignuje tým na úlohu, ktorú jej zákon zveruje – chrániť svojich obyvateľov. A to je nebezpečný precedens.

Čo ďalej?

Podľa právnikov môžu dotknuté osoby podať obci návrh podľa § 5 OZ. Ak obec na ich návrh nevydá rozhodnutie, môžu sa obrátiť na súd so žalobou na ochranu pred zásahom do pokojného stavu. Takéto konanie však býva zdĺhavé a nákladné – preto by mal prvý krok urobiť ten, kto má právo konať najbližšie k ľuďom: obec.

Ak sa situácia nezmení, prípad Voderady sa môže stať exemplárnym príkladom, ako sa „pokojný stav" dá stratiť nielen hlukom, ale aj ľahostajnosťou tých, ktorí by ho mali dôrazne chrániť.

    Redakcia VoderadyInfo