Odstránenie a plánovaná náhrada sochy sv. Jána Nepomuckého vo Voderadoch

V obci Voderady sa v posledných rokoch odohrala nenápadná, no významná zmena, ktorá vyvolala rozhorčenie medzi mnohými obyvateľmi. Prícestná socha sv. Jána Nepomuckého, ktorá bola neodmysliteľnou súčasťou obce, zmizla zo svojho pôvodného miesta. Keďže neexistovali verejne dostupné informácie o jej osude, skupina farníkov sa rozhodla obrátiť na Pamiatkový úrad v Trnave s prosbou o vysvetlenie. O tejto záležitosti sme už v minulosti krátko informovali, viac si môžete prečítať tu.

    Odpoveď Pamiatkového úradu a vzniknuté otázky

Podľa vyjadrenia Krajského pamiatkového úradu v Trnave vyplynulo, že socha sa nachádzala na súkromnom pozemku, ktorého vlastníkom je pán Bohdal. Socha bola v zlom stavebno-technickom stave a keďže sa k soche nikto ako vlastník nehlásil, pán Bohdal sa podujal sochu reštaurátorsky obnoviť. V priebehu prác sa však zistilo, že socha je v takom zlom stave, že ju nebude možné v origináli opätovne umiestniť do exteriéru. Preto bude vyhotovená jej kópia, ktorá by mala byť prezentovaná v priebehu niekoľkých mesiacov.

Pamiatkový úrad zároveň upozornil, že socha nebola zapísaná ako národná kultúrna pamiatka, a preto sa na ňu nevzťahujú ustanovenia zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu. Stanovisko krajského pamiatkového úradu k samotnej soche a jej obnove má len odporúčací charakter. 

Vzhľadom na to, že socha nie je evidovaná ako kultúrna pamiatka, neexistuje povinnosť informovať verejnosť o jej odstránení či reštaurovaní. Napriek tomu by bolo vhodné, aby miestne orgány a zainteresované strany komunikovali s verejnosťou transparentne, najmä keď ide o prvky s historickým a kultúrnym významom pre celú obec. Zároveň sa však tiež natíska otázka, kto sa mal k soche hlásiť ako vlastník, keď tí, ktorí ju dali postaviť, už dávno nežijú. Socha tam stála snáď aj 200 rokov, takže očakávať, že sa k nej niekto „oficiálne prihlási", pôsobí absurdne.

    Reakcia miestnych obyvateľov a farníkov

Táto odpoveď vyvolala medzi farníkmi ďalšie pobúrenie. Považujú odstránenie sochy za zásah do historického a duchovného dedičstva obce. Argumentujú, že socha bola viac než len umeleckým dielom – bola súčasťou miestnej identity a viery.

Znepokojenie vyvoláva aj fakt, že proces obnovy prebieha bez dostatočnej komunikácie s miestnymi obyvateľmi. Tí neboli včas a riadne informovaní o plánovanom odstránení sochy ani o rozhodnutí nahradiť ju len kópiou, čo vyvoláva otázky o transparentnosti celého procesu.

Odstránená socha sv. Jána Nepomuckého vo Voderadoch

      Možnosti riešenia situácie

Otázka dôstojného umiestnenia originálu sochy sv. Jána Nepomuckého zostáva otvorená. Existujú konkrétne kroky, ktoré môžu miestni obyvatelia a farníci podniknúť. Jedným z najprijateľnejších riešení je presunutie originálu do cirkevných priestorov – do miestneho kostola alebo na faru. Táto možnosť by umožnila, aby socha zostala verejne prístupná, no zároveň chránená pred poveternostnými vplyvmi a ďalším chátraním. Keďže kaštieľ je pre verejnosť zvyčajne nedostupný alebo prístupný len za poplatok a park dal pre obyvateľov obce pán Bohdal uzamknúť, umiestnenie sochy v kostole by bolo najvhodnejším riešením. Kľúčovým krokom by v tejto súvislosti mala byť oficiálna žiadosť farníkov adresovaná obci a vlastníkovi pozemku, pánovi Bohdalovi, o prevod vlastníctva alebo dohodu o umiestnení sochy v sakrálnom prostredí. Takéto riešenie by zdôraznilo nielen jej umeleckú hodnotu, ale aj duchovný rozmer pre veriacich.

Na podporu tejto iniciatívy je nevyhnutné zhromaždiť historické dôkazy – fotografie, zápisy z obecných alebo farských kroník, prípadne svedectvá starších obyvateľov, ktoré by dokumentovali význam sochy pre obec. Tieto materiály by mohli poslúžiť aj ako podklad pre právne kroky, ako je začlenenie sochy do územného plánu alebo vyhlásenie za miestnu historickú pamiatku. Začlenenie sochy do územného plánu musí schváliť obecné zastupiteľstvo po konzultácii s odbornými orgánmi.

Do procesu by sa mal aktívne zapojiť aj pán farár, a to nielen ako duchovná autorita, ale aj ako nezávislý mediátor. Jeho úlohou by mohlo byť sprostredkovanie dialógu medzi farníkmi, obcou a vlastníkom pozemku, čo by pomohlo preklenúť vzájomné nedorozumenia a nájsť kompromis.

V prípade, že by dialóg s obcou alebo pánom Bohdalom nepriniesol žiadané výsledky, môžu farníci pristúpiť k iniciovaniu petície. Verejná podpora by zvýšila tlak na transparentnosť a umožnila presun originálu do priestorov kostola, prípadne fary.

Ako všeobecné odporúčanie by obec mala zvážiť systematické začlenenie všetkých prícestných sôch a podobných pamiatok do územného plánu alebo ich evidenciu v miestnom pamiatkovom registri. Takýto krok by v budúcnosti zabránil podobným situáciám a poskytol právny rámec pre ochranu prvkov, ktoré – aj keď nie sú národnými pamiatkami – sú živou súčasťou histórie našej obce. Toto je obzvlášť dôležité v prípade pamiatok na súkromných pozemkoch, kde riziko nekomunikovaných zmien existuje trvalo.

    Redakcia