Starostníci a poslanci dedinky Bolonebolo

Od poprevratových 90. rokov minulého storočia si v dedinke Bolonebolo nie a nie nájsť dobrého starostu. Je to takmer, ako s tým našim prezidentom, vraveli minule skalní štamgasti pri šenku. Tak mi povedal tiež môj kamoš. A ešte dodal, že doteraz najlepší spomedzi všetkých bol jednoznačne Gustino. Vraj tiež čosi-kdesi zahaproval, ale kto z nás je dokonalý? No nie? Ja mu dávam za pravdu. Babka Anula rovnako tak.

V poslednom čase sme si tiež už, už mysleli, ako historicky najlepším starostom Bolonebolo bude historicky prvá starostka. Ale to iba dovtedy, pokým nám babka Anula nepodala v jednu nedeľu pred kostolom dôležité poomšové hlásenie. Počas neho nám povyratúvala snáď všetky jej prehrešky. Rozohnila sa pritom takmer na prevádzkovú teplotu. „Ako je možné, že sa na svojom autisku rozváža za naše peniaze? A prečo sa jej súkromné auto financuje zo spoločného za toľký peniaz?! Veď niečo podobné sme tu už mali, pred starostom Gustinom. A Gustino sa mohol voziť na tom služobnom, a ona nie?" – pridala na dôvažok. Ale najviac si pofrkotala na starostkin privysoký plat. Vraj ho má, ako voľajaký „direchtor". Ale čo s tým, keď jej toľký plat, s kľudným svedomím a, snáď, pri plnom vedomí, odobrili naši uvedomelí poslanci?

Popri tom, tiež v dedine ľudí veľmi hnevá, najmä podľa výšky hlasu babky Anuly, vraj pani starostka šteboce s každým tak, ako chce od nej kto práve počuť. A prečo sa vraj tí poslanci, aj podľa vyjadrenia pani starostky, správajú, ako hlasovacie automaty? – v hlave nič a len ruka hore! Za hocijakú sprostosť zahlasujú. Žeby to boli presne tie isté automaty, ktoré pani starostke odsúhlasili ten supiš-pupiš plat?

O niečo neskôr si babka Anula odchytila pri Jednote niektorých poslancov osobne. A, čuduj sa svete, tí sa jej zasa posťažovali na starostku. Vraj, to ona im všetko diktuje, čo a ako treba hlasovať. Ako aj ten, oný, InýBut. Veď pani starostka im iba zrazu oznámila, že tá nová investícia v priemyselnom parku bude, aj keby z neba sekery padali. Ak nie pre iné, tak preto, lebo si to tak želá pani prezidentka. Tak sa jej to odhlasovalo, a bolo! No, veď, – „hlasovacie automaty", však už viete…

Mňa, môjho kamoša a babku Anulu to dosť silno načalo. Veď v dedine žijú predsa títo páni poslanci so svojimi rodinami, nie pani prezidentka. A výroba v tej spoločnosti – InýBut prinesie životu v dedinke a v jej blízkom okolí len ďalšiu nežiadúcu neplechu. Ale to tá pani starostka asi nevie. Síce dlhokánsky pracovala kdesi na akomsi odbore životného prostredia, ale i tak nevie.

Podľa mňa, môjho kamoša a babky Anuly, problémom v Bolonebolo môže byť aj tá voda. Či vlastne iba jej rozbor? A prečo? Voda, vraj, ako kdesi začula babka, dostala už dávnejšie dosť „zabrať"! Ešte za toho neslávne slávneho Mišungu v Krišpínovej doline. Plánovaný rozbor vody bol síce dedinskou vrchnosťou odobrený, na žiadosť ktoréhosi z odvážnejších poslancov. Ale výsledok? Iba taký, akýsi nijaký: „Vážení občania, tri krát bol zrobený testík vodičky, a vždy u iného testíkára, a všetko máte v najsámlepšom poriadku!", – zahlásil akýsi plačlivý hlas v miestnom rozhlase.

Akosi veľmi presvedčivo sa nám ten usmrkaný hlások nepozdával. Tak sme si s kamošom a babkou Anulou dali tú námahu, a šli opáčiť uja Gúgla. Stačila nám na to asi nejaká slabá hodinka, aby sme vedeli viac. A to sa s tým internetovým ujom naozaj nemáme veľmi radi. Ale cez to všetko vďaka nemu vieme, že rozbor vody môže byť ten, už vykonaný, základný, ale tiež taký rozšírený. A tým rozšíreným sa dá určite zistiť o vode oveľa, oveľa viac. Ale pani starostka a jej „hlasovacie automaty" pravdepodobne uja Gúgla nepoznajú. Alebo ho nemajú radi. No, nebudeme sa im radšej do toho kafrať. Pre istotu sme si aj tak všetci traja kúpili filtračné kanvice. Veď istota je guľomet, ako vravievali naši tatkovia.

Babka Anula si polamentovala, ako od pádu toho strašidelného socializmu dedinka nezažila schopné vedenie. Veď každý vidí, ako sa aj tie domy postavili hocikde. Aj po záhradách, aj takmer bez pozemkov. Vedeniu to v Bolonebolo bolo, aj je, pravdepodobne akosi všetko jedno. Veď aj v tom Chlievikove im dovolili stavať domy až po tie stromy pri háji. Bez ochranného pásma, ktoré sa za toho socializmu všade dodržiavalo. Už to pravidlo, a nielen v dedinke Bolonebolo, dávnejšie neplatí.

Rozmýšľali sme s kamošom a babkou: čo ak tam spadne komusi na plot alebo šopu nejaké velikánske stromisko? Alebo, prípadne, stať sa môže aj čosi horšie. No nie? A kto bude potom na vine? Tie stromy? Ale, veď tie tam rastú už tak veľmi dávno, až ani nikto vlastne nevie koľko.

S kamošom aj babkou sme si zajedno: desaťročia si voliaca väčšina, v istých prípadoch, volí v Bolonebolo rovnakých, nič hodných poslancov. A tí sa dlhodobo iba vezú, a vezú, ale niet z nich akosi žiadneho osohu. Skôr naopak. Aj napriek tomu sa im občas ujde nejaká sladká odmena. Ako zákazky na zameriavanie, či vytyčovanie všeličoho možného pre Bolonebolo. Vždy ich dostane ten poslanec Harašivý. Ale tiež nejaký uvoľnený fliačok zeme pri futbalovom ihrisku – po budove, ktorá pobláznenému vedeniu Bolonebolo véľmi zavadzala, môže ktoréhosi veľmi potešiť... A ak si niekto myslí, že kúpa domu a zrušenie jeho domového čísla, potom neskoršie pričlenenie si takéhoto domu ku svojmu, a potom zriadenie prevádzy v takom dome je nemožné, tak v Bolonebolo to možné je! Stačí si iba kúpiť susedný, opustený dom, a byť poslancom miestneho zastupiteľstva. Tam si už presadíte, čo práve potrebujete.

Tiež sme sa chytali za hlavy: čo viedlo vedenie dedinky Bolonebolo do kúpy predraženej chajdy od bývalého poslanca Topoľníka? Veď tie, za starú barabizňu vyhodené peniaze, sa dali investovať oveľa, oveľa zmysluplnejšie. Zauvažovali sme: myslela si pani starostka, že tým zabije dve muchy naraz, a kotosi z jeho dvorca bude ticho? No, toto nevie potvrdiť, okrem teda nej, snáď nikto. Ale hlasovanie za predaj presadzovala, ako nám hlásili „hlasovacie automaty". A ktorési z nich sa po tom hlasovaní aj verejne posťažovali. – Počas diskusie o kúpe tej chajdy im poslanec Nekonečný jasne prehovoril do duše, keď takmer zo všetkých síl vykríkol: „Treba mu pomôcť!"

Vtip? Nie! Skutočnosť, hodná Bolonebolo... Veď aj všetky „hlasovacie automaty" to počuli. Teda, podľa neho, poslanca Nekonečného: treba mu – chudákovi majiteľovi Topoľníkovi, pomôcť – kúpiť od neho tú chajdu. A prečo? Aby sa jej on konečne zbavil... A prečo? Pretože ju od neho nikto nechcel kúpiť. A asi každý zo záujemcov dobre vedel prečo!

Takmer všetci pamätníci sa pri tejto „kúpe storočia" vyjadrili jasne. Tá stará barabizňa bola, ešte dávno za socializmu, tak totálne premočená, až sa v časoch zimných mrazov kvádre jej múrov postupne sčasti porozsýpali. Neskôr dal pán Topoľník polorozpadnuté múry jednoducho zapucovať maltou – a bolo...

Ako babka Anula k tomuto kšeftu storočia poznamenala: „Topoľníkovi sa za obecné naozaj výborne pomohlo!  A mohol sa ten chudáčisko, historicky najlepší starosta Gustino, aj potrhať v šetrení, aby poplátal diery v rozpočte, po tom svojom nepodarenom predchodcovi... A mne, napríklad, kto pomôže? Há? A kto pomôže ostatným ľuďom v dedinke Bolonebolo, ktorí dobročinnosť potrebujú najviac?! Koľko je v dedinke rodín, ktoré žijú od výplaty k výplate? Koľko je v nej starých ľudí s nízkymi penziami? A aké strašné zdražovanie sa stále na nás valí! Povie niekedy na zasadaní pán poslanec Nekonečný – Treba im pomôcť?"

Sused nás začul spoza plota, a vraj, kto je to ten pán poslanec Nekonečný? – No, toto, to ty akože nevieš? –  odvetili sme mu, ako jeden. Veď ten, ktorý je od konca svojho starostovania stálicou Bolonebolského poslaneckého neba. On ti bol, susedko, svojho času strašne zažratý do starostovania... Až tak strašne, že si vôbec nestihol všimnúť, ako, bez úradného povolenia vyrástlo velikánske skladisko kúsok od jeho domu. A stojí si tam dodnes, ako sklad stavebnín. A to za svojho starostovania chodil pán Nekonečný poslanec z práce a do práce dennodenne okolo...

Zalamentovala po chvíli babka Anula, vraj poštovú schránku máva momentálne preplnenú predvolebnými pamfletami. V dedinke to už, podľa jej predtuchy, vyzerá, akoby ožívali starí kostlivci. Pravdepodobne poniektoré staré „persónky", ktoré v minulosti odišli nedobrovoľne z obecného úradu do zabudnutia, zacítili opäť svoju šancu. Vraj po dedinke hlásajú, ako je terajšia starostka nevýrazná. Ako porobila, či aj neporobila, to, či ono... Ako sa v úrade iba „vezie" za veľký peniaz, ako je prepojená na to zdiskreditované TóľAjňo. A preto ju treba dať konečne dole. – Vraj tam iba „lapí", na tom obecnom úrade, ako taká pyšná princezná!

Myslíme si však s kamošom a babkou, že „úradovania" tých ožívajúcich kostlivcov bolo už naozaj dosť! Všetci by si mali dávať veľký pozor, aby sa tie hujbuj časy v Bolonebolo nevrátili naspäť! A ak si niekto niekedy zmyslí, že niet koho voliť, určite treba voliť to najmenšie zlo. Treba si tiež, v prvom rade pred kostolom a v šenku, pozisťovať, kto je s kým, a kto za kým.

Myslíme si, že pani starostka je taká, – aká je. Ale momentálne je práve ona tým najmenším zlom. A ak voliči v Bolonebolo nechcú, aby v ich dedinke opäť vládol z úzadia „On" a jeho „likvidačno-stavebná úderka", ktorých sa ledva, ledva zbavili, iné im ani voliť nezostáva. Ako babka Anula tíško dodala: „Keď sa už ten ozýva, treba sa mať na velikom pozore!"

Ľudkovia, dbajte viac o veci verejné, aby si u vás v Bolonebolo nerobil, kto chce, čo chce. A tiež, aby sa tak skoro nezastaval aj ten zvyšok voľnej zeme, a zvýšilo niečo aj na vychádzky po okolí.

Želáme vám s kamošom a babkou Anulou, aby to v dedinke Bolonebolo nikdy viac nedopadlo podobne, ako kedysi s tými dvomi rozdielnymi uličkami, v časti toho, takzvaného Morákova. – Tá prvá je ohyzdná, bez obrubníkov a riadneho osvetlenia, s totálne odfláknutým asfaltovým povrchom. Tá druhá perfektná, postavená z vysokokvalitného betónu, vystuženého oceľou, s krásnymi chodníkmi a parádnym osvetlením.

Tá prvá bola postavená pre vás. – Tú druhú si dal za obecné postaviť „On". Veď istotne všetci viete, kto. Majte to teda na dobrej pamäti!

S pozdravom a prianím dobrého zdravia zostávajú kamoši Ivan Čík, Božín a babka Anula.

Doručené 23.10.2022

Pre uvedený článok, napriek jeho forme, si redakcia vyhradzuje právo zverejnenia až po komunálnych voľbách.

Redakcia si vyhradzuje právo pri výbere a uverejňovaní článkov na svojom webe. Rôzne formy sťažností, prosím, adresujte k vedeniu obce. Ďakujeme za pochopenie. /Redakcia/