Strážcovia prírody alebo jej pohroma?

V poslednom období otriasol našou obcou incident, pri ktorom poľovník zastrelil psíka. Prípad vraj aktuálne vyšetrujú policajné orgány, no naša verejnosť sa znovu zamýšľa nad praktikami poľovníkov a ich skutočnou úlohou v ochrane prírody. Podľa zákona o poľovníctve nie je možné strieľať na psíka „len tak z roztopaše.“ Poľovník musí mať dôkaz, že pes škodí poľovníctvu, napríklad tým, že naháňa na poli zver. Za zastrelenie psíka hrozí poľovníkovi pokuta až do 3 000 eur a zákaz poľovnej činnosti na tri roky. Veríme, že arogantného poľovníka stihne spravodlivý trest a majiteľovi sa čo najskôr zahojí bolesť zo straty milovaného zvieraťa.

Kedysi sme mali polia plné zveri, dnes je na nich iba prázdnota.

Stavy zveri v našom revíri sú alarmujúce. V našej obci, podobne ako v iných, poľovníci radi vystupujú ako ochrancovia prírody. Realita však ukazuje úplne iný obraz. Kto sa prejde po poliach, rýchlo si všimne, že zver, ktorá bola kedysi bežnou súčasťou krajiny, prakticky zmizla. Zajace, ktoré kedysi v skupinkách veselo behali po poliach, sú minulosťou. Ľudia, ktorí si tieto scény pamätajú, ich nosia už len vo svojich spomienkach. Ak sa napríklad prejdete po Majcichovských poliach, uvidíte jeden veľký rozdiel – zalesnené široké pásy úvratí, ktoré poskytujú priestor pre zver a vtáctvo. V našom katastri nič také neuvidíte.

Bažanty, niekdajšia okrasa našich polí, sú dnes ešte vzácnejšie. Ak nejakého zazriete, je to skôr náhoda. Poľovnícke združenie však aj napriek tomu pokračuje v organizovaní poľovačiek. Lovia aj to málo, čo sem ešte odkiaľsi pribehne alebo priletí. A čo nepozrážajú v priebehu roka autá.

Pred výstavbou voderadskej priemyselnej zóny to bolo so zverou v našom revíri ešte aspoň ako-tak „na hrane.“ Dnes je situácia taká zlá, že by bolo potrebné zaviesť niekoľkoročný zákaz lovu. Snáď by mohol pomôcť model päť rokov zákazu lovu a jeden rok lov.

Srny, ktoré v našom katastri kedysi tvorili najmenej tri početné stáda, sa od nás takmer úplne „odsťahovali“. Tento termín si kedysi na nás vymysleli zástupcovia vlády pred výstavbou výrobného závodu Samsung. Aby sme sa nebáli, že sa tunajšej zveri nejako ublíži. Jedno stádo sŕn ešte občas vídať na zelenečskom poli v oblasti medzi diaľnicou a cestami pretínajúcimi priemyselnú zónu. Tam sa stávajú obeťami kolízií a zrážok s autami. Oplotenie diaľnice, ktoré by im vo vstupe na diaľnicu zabránilo, bolo po jej výstavbe síce postavené, no časom zmizlo – ešte za socializmu bolo rozkradnuté. Doteraz nikoho nenapadlo toto oplotenie obnoviť, hoci to ohrozuje nielen zver, ale najmä životy ľudí. A o oplotení ciest v priemyselnej zóne môžeme iba ak snívať. Nezaviedli sa ani sľúbené nálepky dravcov na oknách fabrík, skladov či presklených zastávok, aby do nich vtáky nenarážali. Neustále do nich vlietajú, čo ich často usmrcuje. Vrážajú do nich čas od času dokonca i dravce.

Naše streľby chtivé poľovnícke združenie by mohlo aspoň čiastočne napraviť škody zalesňovaním úvratí našich polí. Namiesto toho však iba ak niekde vysadia nepôvodné agáty, ktoré vraj, podľa ich slov, nepotrebujú žiadnu ďalšiu starostlivosť. Pôvodné stromy, ktoré by prispeli k obnove miestnej flóry, prakticky nevysádzajú.

Za čias grófov sa v našom revíri ročne lovili veľké tisíce zajacov a bažantov, za socializmu iba stovky. Dnes sú to sotva ak desiatky. Smutné je, že to nie je len o nedostatku zveri, ale aj o nastavení celej spoločnosti. Naše poľovníctvo, ktoré by malo chrániť prírodu, napomáhať jej obnoveniu, je vlastne iba ak zábavou pár jednotlivcov.

Je načase, aby sa tento problém riešil na legislatívnej úrovni. Bez zásadných zmien sa z krajiny v našom okolí stane pustatina, kde si milovníci prírody môžu už iba spomínať na to, aké to tu bolo kedysi. A stane sa presne to, čo sa stalo s kolóniou havranov, ktorú naši poľovníci ešte za socializmu kántrili, až pokým tu úplne nevyhynuli. Hniezdili iba v „Starom háji," kde ich poľovníci vtedy veľakrát strieľali ešte riadne neoperené v hniezdach. Po vykynožení havranov čiernych sa začali v našom regióne po dlhých rokoch postupne objavovať vrany popolavé a straky, ktoré tu predtým nežili, pravdepodobne kvôli teritoriálnemu správaniu havranov. Či sa poučíme z minulosti, ukáže až čas. Príroda je však zrkadlom nás samých. Ak ju ničíme, ničíme ju aj našim deťom.

(ra)

13.11.2024