VODERADY. Geomorfológovia pri vedeckom výskume vo Voderadoch narazili na striebornú sponu. „Pochádza z doby železnej," informuje Gabriela Brezňanová z Krajského pamiatkového úradu v Banskej Bystrici.
„Nález spony z tohto obdobia z ušľachtilého materiálu je pomerne vzácny," konštatuje Peter Grznár z Krajského pamiatkového úradu v Trnave. „Je možné, že ich výskyt je častejší, no často sa stávajú objektom nelegálnych hľadačov - detektoristov."
V tomto prípade nález pravdepodobne uchránila hĺbka jeho umiestnenia. „Kultúrna vrstva (vrstva, v ktorej sa nachádzajú archeologické nálezy) sa v tomto prípade nachádzala nezvyčajne hlboko - 2 až 3,5 metra," hovorí Grznár.
Anna Smetanová z Katedry fyzickej geografie a geoekológie, Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave, vedúca geomorfologického výskumu vo Voderadoch, vysvetľuje, že nálezy sa dostali tak hlboko vplyvom ukladania erodovanej pôdy, ktoré bolo zvýšené vďaka činnosti človeka.
Okrem spony sa v sonde našla tiež keramika a mazanica - vypálené hlinené úlomky stien domov. „Dôkaz, že v blízkosti nálezu sa nachádzalo praveké sídlisko," komentuje Grznár.
Geomorfologický výskum vo Voderadoch sa konal kvôli študijným účelom. Archeologické nálezy sa neočakávali, pri podobných výskumoch sa však môžu vyskytnúť. „Spolupráca archeológov a geomorfológov je vždy prínosom, má význam pre obe strany," konštatuje Grznár. „Geomorfológovia vďaka archeologickým nálezom môžu datovať geologické vrstvy, archeológovia sa zas dozvedajú o premenách terénu v rámci stáročí."
Smetanová dopĺňa, že takýto výskum je dôležitý pre poznanie prírodného prostredia našich predkov, i toho, ako svoje okolie ovplyvňovali.
