Odkaz vo fľaši

Našincovi zbožné sny
sa snijú: —
v parlamente o kosti psy
sa dňom i nocou bijú! —
 
Nuž, je tomu už raz tak;
stalo sa, čo stať sa nemuselo:
tá od nás tam s CéTé hanbou
dobašovala, — no a tuná — tí;
jej poslušní miestni lokaji,
konečne zakrátko tiež.
Vetry nám tu však,  zdá sa,
akosi rovnakým smerom dujú;
veď riadiť nás ide — hen,
akoby z opačného konca
nastrúhaný chren.
Rád by som sa mýlil! —
prekvapí on?
bude u nás už dobre len?
Ak áno, tak vedzte,
že plané skutky nehodno
pod pokrovec utriasť;
no ani sa netreba
hrnúť bezhlavo vpred!
Dnes a v tejto chvíli,
moji vode-rodu-milí,
zastaviť tu treba prírody
započaté nivočenie;
lebo sa nám poberie
preč nebadane.
Zmysel žiť tu potom
človek hľadajúci pokoj
pod tichou lipkou nenachodí;
môžbyť aj, že časom
pomenovali by nás:
dedina — Vododchody!

        Zdroj: https://adamrosa.webnode.sk