História a vývoj knižnice vo Voderadoch

V roku 1873 sa slovenský bibliograf Ľudovít Vladimír Rizner-Obrov obrátil na verejnosť s prosbou o informácie o čítacích spolkoch, kasínach a knižniciach. Jeho cieleným zámerom bolo zmapovať činnosť týchto inštitúcií – zistiť ich počet, obsah knižničných fondov, odoberané periodiká, ako aj zozbierať informácie o významných osobnostiach, ktoré sa podieľali na ich založení.

Túto iniciatívu podporil český vydavateľ František Augustín Urbánek, ktorý okrem vlastného želania napomáhať rozvoju slovenských knižníc zaslal Riznerovi knihy na distribúciu medzi najpotrebnejšie inštitúcie. F. A. Urbánek si prial, aby „šlachetná snaha Vaše docházela nejen uznání a ocenění, ale i žádoucí podpory". Sám sa ponúkol dopĺňať zo svojho skladu slovenské knižnice podľa odporúčania L. V. Riznera českými knihami „neboť jsem ode dávna — a tím se nikterak netajím — vřelým přítelem snah bratského národu slovenského, jemuž přeju na nastoupené cestě zdaru nejhojnejšího!"

„Knišnica voderadská", bola v novembri 1873 obdarovaná 17 dielami v hodnote 12 zlatých. F. A. Urbánek týmto skutkom preukázal svoju blízkosť slovenskému národu, o čom písal aj Andrej Kubina: „Takáto skutočná láska národu nášmu tak je potrebná, jako zajiste stane sa aj užitočnou."

O činnosti knižnice vo Voderadoch sú len obmedzené záznamy. Je pravdepodobné, že po odchode Andreja Kubinu jej činnosť zanikla.

V obci bola tiež rozsiahla knižnica v kaštieli Zičiovcov, ktorá mala významný historický fond. Hoci sa jej knihy v plnej miere nezachovali, katalóg z roku 1894 poskytuje prehľad o ich štruktúre. Niektoré diela sú dnes uložené v Západoslovenskom múzeu v Trnave.

V roku 1925 na základe rozhodnutia miestneho zastupiteľstva zriadili vo Voderadoch Obecnú verejnú knižnicu. Bola vytvorená komisia, ktorú tvorili Jozef Lulkovič a Jozef Krivosudský za obecné zastupiteľstvo, učiteľ Štefan Dvorák a obvodný notár Imrich Tibenský. Ich úlohou bolo objednať knihy a skriňu na ich uloženie. Základný fond knižnice tvorilo 30 zväzkov slovenských diel, ktoré obec zakúpila od Matice slovenskej a financovala z vlastných zdrojov. Na zabezpečenie prevádzky knižnice boli zavedené knižničné poplatky, ktoré mali pokrývať jej náklady. Čitatelia platili poplatok za vypožičanie knihy podľa jej hodnoty. Knihovníkovi bola pridelená odmena vo výške jednej štvrtiny z vybraných poplatkov.

Počas hospodárskej krízy v 30. rokoch bola činnosť knižnice obmedzená. V rokoch 1930 až 1934 bol nákup nových kníh pozastavený, pretože obec splácala dlh a úroky spojené s výstavbou novej školy. Až v roku 1936 obec rozhodla o zakúpení skrine na uloženie kníh, ktoré dovtedy boli umiestnené len na polici v obecnej budove. V rokoch 1936 až 1938 sa obnovilo dopĺňanie knižničného fondu.

V povojnovom období sa knižnica opäť aktivizovala. Od roku 1951 ju viedla Františka Golisová a jej fond sa postupne zväčšoval. V 60. rokoch dosiahol počet zväzkov takmer 2000. Počas týždňa si knihy požičiavalo viac ako 200 čitateľov a pravidelne sa organizovali besedy a knižné výstavy. Od roku 1980 sa nachádzala knižnica v budove kultúrneho domu. Disponovala fondom 3600 zväzkov.

Po rekonštrukcii Starej školy bola knižnica presťahovaná do jej priestorov, kde dnes slúži verejnosti dva krát do týždňa. Obecná knižnica zaviedla nový výpožičný systém, ktorý prináša významné výhody. Jednou z nich je možnosť pohodlne si z domova prezrieť online databázu kníh, ktoré knižnica ponúka, a dokonca si knihu aj rezervovať. Databázu nájdete na stránke: https://voderady.biblib.sk?fn=ResultFormChild. Aktuálne knižnica obsahuje viac ako 8 000 kníh.

    Čítací spolok vo Voderadoch

Založenie čítacieho spolku vo Voderadoch sa pravdepodobne viaže k roku 1874 a spája sa s menom Andreja Kubinu. Jeho zásada znela: „Kto nepokračuje, ten zaostáva." Kubina v jednom zo svojich textov zanechal aj nasledujúce slová: „My Voderadani aspoň držali sme sa toho od založenia knižnice pokročili sme k založeniu čitalnice. I môžeme zo skúsenosti povedať, že sa to lepšie číta i lepšie zrozumie a duchovne stroví v spoločnosti, nežli o samote. Okrem toho je táto duševná práca — totiž čítanie — aj príjemnejšia, poneváč sa môže striedať s rozhovorom a inou slušnou zábavou. Item dosavádnym členom — počet je ešte skromný — je čitalnica miestnosť vzácna, kam sa každý s radosťou ubiera."

Čitatelia z Voderád, vedení A. Kubinom, zareagovali aj na článok publikovaný v konzervatívnom časopise Das Recht. Vyjadrili sa k národnému sporu, ktorý v tej dobe rezonoval. Podrobnejšiu reakciu čitateľov prinášame v sekcii: Pôsobili v obci — Andrej Kubina.

Existencia čítacieho spolku vo Voderadoch bola pravdepodobne prejavom rastúcej gramotnosti obyvateľov a ich túžby po spoločných diskusiách o prečítanom. S Kubinovým odchodom však jeho činnosť zrejme zanikla.

    Časopisy v obci

Významnú úlohu v kultúrnom živote Voderadčanov zohral odber tlače. Už v roku 1874, možno aj vďaka Andrejovi Kubinovi, sa v obci čítalo 23 výtlačkov slovenských periodík. O niekoľko desaťročí neskôr, v roku 1910, sa na podporu katolíckej tlače vyzbieralo až 120 korún. Miestny dopisovateľ dokonca uviedol, že „ani v jednej farnosti sa toľko nenazbieralo v celom arcibiskupstve ostrihomskom, ani v mestách nie, okrem Budapeštu."

V tom čase sa vo Voderadoch odoberali nasledujúce periodiká: Posol Božieho srdca Pána Ježiša – mesačník vydávaný v Trnave jezuitmi, Svätá rodina – orgán Všeobecného spolku k úcte Svätej rodiny Nazaretskej, ktorý vychádzal v Liptovskom Mikuláši, Svätý Adalbert – mesačník na obranu katolíckej viery, vydávaný Spolkom sv. Bonifáca v Bratislave, týždenník Kresťan – politické a spoločenské katolícke noviny z Budapešti, Naše Noviny – kresťansko-sociálny politický časopis vydávaný v Banskej Bystrici.

Odber týchto periodík dokazuje, že obyvatelia našej obce si cenili vzdelanie a duchovný rozvoj, čo prispievalo k formovaniu kultúrneho a národného povedomia v obci.

Zdroj: Čambálová, Daniela a kol. Voderady 1243–1993. https://www.voderady.sk/obec/sluzby-obcanom/obecna-kniznica