Spolky a organizácie vo Voderadoch

V obci Voderady pôsobil Spolok sv. Vojtecha, kde medzi aktívnych členov výboru patrili roľník Imrich Benkovský a kaplán František Orlický. Na treťom valnom zhromaždení Spolku sv. Vojtecha bol za člena výboru zvolený Andrej Kubina. Podľa dostupných údajov mal Spolok sv. Vojtecha v obci v roku 1918 už 92 členov.

Miestny farár Ján Martinkovič založil Katolícku ľudovú jednotu ešte pred rokom 1909. V roku 1910 mala organizácia 125 členov. Miestny pisateľ sa v tej dobe vyjadril „my sme všetci do jedného ľudáci". Spolok však slúžil prevažne na podporu volebných kampaní Kresťanskej ľudovej strany, čo priznal aj samotný pisateľ, keď napísal „pri posledných voľbách nás síce tehdajšie politické pomery trochu pomútili, ale včul sa budeme usilovať pod bielou zástavou odhlasovať do posledného chlapa na ľudového kandidáta, bárs on ktokoľvek bude. My na osobu nehľadíme, len na zásady". V nových voľbách chcú podľa pisateľa voliť Kresťanskú ľudovú stranu (Uhorskú ľudovú stranu), lebo „vládna strana liberálnej roboty veľmi páchne cesnekom starých liberálov" a „darmo by prišiel k nám aj národniarsky kandidát v bársakej nevinnej koži, my sa k nemu nepripojíme. My sme najsamprv katolíci a len potom národovci. My nechceme mať takého ablegáta, ktorého po voľbe na dva na tri roky zatknú, ktorý sebe aj svojmu okresu haňbu robí a v žiadnom ohľade mu pomôcť nemôže". Kritické vyjadrenia o slovenských kandidátoch vo voľbách sa pravdepodobne týkali dr. Milana Ivanku a Franka Veselovského, ktorí boli za svoju národnú činnosť väznení. Takéto postoje nevyplývali z vôle miestnych obyvateľov, ale skôr z politického nastavenia zemepánov Zičiovcov a samotného farára.

Pred rokom 1909 bol miestnym farárom v obci založený Kruh mládencov a gazdov, avšak podrobnosti o jeho činnosti sa nezachovali. V roku 1920 vzniklo v obci Kresťanské roľnícke združenie, ktorého stanovy schválil bratislavský Župný úrad 27. augusta 1920 a opätovne 13. júna 1925. Na čele združenia stál Štefan Barčák, podpredsedom bol František Benkovský a funkciu jednateľa zastával Ján Krivosudský. Združenie malo spočiatku 30 členov.

Dňa 14. mája 1922 sa uskutočnilo v obci zhromaždenie, na ktorom vzniklo Združenie kresťanských maloroľníkov. Zúčastnili sa ho miestny farár, podpredseda hnutia pán Vanák a tajomník Jozef Šíma. Ich vystúpenia sa týkali predovšetkým pozemkovej reformy – Vanák hovoril o rozdeľovaní veľkostatkov, zatiaľ čo Šíma o Roľníckom družstve. Do združenia sa zapojilo 30 maloroľníkov a ich počet sa do roku 1923 zvýšil na 40.

V obci bola 8. júla 1923 založená Jednota čsl. Orla, ktorej stanovy boli schválené bratislavským Župným úradom 22. septembra 1923. Pri jej vzniku mala organizácia 25 členov, predsedom bol František Benkovský, podpredsedom Štefan Barčák a jednateľom Štefan Bachratý. Obec finančne podporovala aktivity jednoty, ktorá organizovala rôzne podujatia, vrátane tanečných zábav. Po ukončení jej činnosti sa mládež presunula do nového Združenia katolíckej mládeže.

V roku 1924 bolo založené Združenie československých vojnových poškodencov (Druženie válečných poškodencov). Oficiálne schválenie stanov prebehlo 4. júna 1925 prostredníctvom bratislavského Župného úradu. Za predsedu organizácie bol zvolený robotník Teofil Butko, roľník Jozef Valentín sa stal podpredsedom a robotník Ján Bilčík zastával pozíciu jednateľa. Počet členov pri založení dosahoval 20 osôb.

Dňa 14. januára 1930 v obci vznikla organizácia Slovenská domovina, ktorá združovala malých roľníkov, domkárov a poľnohospodárskych robotníkov. Jej stanovy však boli formálne schválené už 13. júna 1925. Slovenská domovina mala spočiatku 15 členov. Funkciu predsedu vykonával murársky robotník Jozef Lulkovič, jeho zástupcom bol roľník Ladislav Klačan a jednateľom roľník František Zatko.

Vzhľadom na významnú tradíciu ovocinárstva v obci vznikla aj miestna organizácia Slovenská ovocinárska spoločnosť. Ďalšou organizáciou, ktorá vznikla v obci, bol Slovenský zväz mládeže, ktorý neskôr niesol názov Československý zväz mládeže (ČSM). Založili ho vo Voderadoch v roku 1947, pričom za predsedu bol vybraný Ľudovít Bednár a funkciu tajomníka zastával Jozef Javorek. Medzi najaktívnejších členov patrili František Bachratý, Bedrich Lančarič a Ferdinand Pifko. Organizácia začínala so 40 členmi, no ich počet neskôr presiahol stovku.

V rokoch 1954 až 1955 pôsobil v obci spevácko-tanečný krúžok ČSM, ktorý viedli Monika Barčáková a učiteľ poľnohospodárskej školy Arnošt Ružička. Krúžok sa venoval interpretácii piesní a tancov z trnavského regiónu a ruských tancov. Pri nácviku im poskytovali rady starší znalci folklóru. Tento súbor mal 25 členov a vystupoval v krojoch, pričom hudobný sprievod na harmonike zabezpečoval Stanislav Hanus. Prezentoval sa na rôznych spoločenských udalostiach a súťažiach.

Dňa 15. marca 1948 bola v obci založená Miestna organizácia Jednotného zväzu slovenských roľníkov. Prvým predsedom sa stal Michal Zatko, podpredsedom bol Rudolf Haršány a tajomníkom Rudolf Sedlák. Na prelome 60. rokov 20. storočia začala v obci pôsobiť Miestna odbočka Zväzu československo-sovietskeho priateľstva, ktorá mala 40 členov. Od roku 1959 stál na jej čele učiteľ František Reiffers.

Dňa 16. decembra 1949 vznikla Miestna organizácia Československého Červeného kríža. Pri svojom založení združovala 67 členov. Prvou predsedníčkou bola riaditeľka školy Cecília Pekníková. Po nej prevzal vedenie Anton Remenár a neskôr dlhoročná tajomníčka Františka Golisová.

V obci pôsobil aj Slovenský zväz žien, ktorý okrem iného zorganizoval 19. januára 1959 besedu so spisovateľkou Kristou Bendovou. Okrem toho tu pôsobil aj Zväz pre spoluprácu s armádou.

Zdroj: Čambálová, Daniela a kol. Voderady 1243–1993.