Hasičský spolok 

V roku 1866 založil v obci gróf Ziči „ohnohasičský spolok". Jeho prvým veliteľom bol správca grófskeho veľkostatku Peter Plank. Oficiálne záznamy Okresnej hasičskej jednoty v Trnave uvádzali vznik hasičského zboru až 16. apríla 1889, avšak už i podľa zachovaného odtlačku pečiatky s rokom 1885 to muselo byť skôr. Medzi najstaršie dochované dokumenty patrí úradné povolenie z 30. mája 1889, podľa ktorého mal vtedy zbor približne 17 členov, prevažne roľníkov a vyslúžilých vojakov.

Podľa evidencie spolkov Obvodného notárskeho úradu vo Voderadoch mal byť Dobrovoľný hasičský zbor založený 8. júla 1899, pričom niektoré záznamy uvádzali až rok 1925. Stanovy spolku schválil Župný úrad v Bratislave 22. septembra 1923 pod číslom 43691/1925. V tom období mal zbor 25 členov. Predsedom bol Vitus Mrva a jednateľom notár Eduard Fábry. Miestny dobrovoľný „ohnohasičský spolok" už v roku 1924 (a pravdepodobne aj skôr) vlastnil „vodonosný vóz so sudom," ktorý ťahal konský záprah.

V roku 1931 obecné zastupiteľstvo odmietlo zavedenie hasičskej dávky. Avšak 4. augusta 1938 obec schválila nákup gumených hadíc a ďalších chýbajúcich potrieb pre hasičov. Dňa 11. novembra 1939 vydal Okresný úrad v Trnave stavebné povolenie na výstavbu hasičského skladu, útulne a márnice, ktoré realizoval murársky majster Ján Javorek. Požiarna zbrojnica bola rekonštruovaná v roku 1956 za 71 000 Kčs. Medzi rokmi 1972–1974 bola postavená nová budova požiarnickej zbrojnice.

V roku 1950 dostali hasiči motorovú striekačku a od roku 1957 vlastnili aj požiarnické auto. Medzi dlhoročných veliteľov patril Vít Mrva. Spomedzi členov sa vtej dobe v zbore najviac angažovali Jozef Bachratý, Rudolf Klačan, Ján Zatko, Anton Remenár a František Mrva. Mnohí členovia zostávali aktívni v zbore až do vysokého veku.

V 19. storočí hasiči organizovali tanečné zábavy a udržiavali styky s okolitými hasičskými spolkami, čo bolo v tých časoch novinkou. Tieto kontakty vznikli najmä z potreby vzájomnej pomoci pri požiaroch. Počas slávnostných príležitostí vystupovali hasiči v „parádnych" uniformách, ktoré obdivovala celá dedina.

V 50. rokoch boli miestni hasiči súčasťou Československého zväzu požiarnej ochrany. Ich predsedom bol Leopold Bilčík, tajomníkom Ladislav Bachratý a veliteľom Alojz Mrva. Aj napriek nižšiemu počtu členov, spôsobenému najmä nezáujmom mládeže, sa venovali prevencii, pravidelne cvičili a zúčastňovali sa súťaží. Na súťaži 21. mája 1961 obsadili voderadskí hasiči čestné 4. miesto spomedzi 11 družstiev. V 70. rokoch dosiahli úspechy aj na celonárodnej úrovni – v Košiciach (1972) získali 5. miesto, v Novej Bani (1974) 7. miesto a v Michalovciach (1977) vynikajúce 2. miesto.

Požiare boli v minulosti časté a spôsobovali veľké škody, čo ešte viac zhoršovalo životné podmienky obyvateľov. Obec preto pravidelne organizovala kontroly komínov a poskytovala finančnú pomoc „vyhorelcom". V období rokov 1929–1945 bolo zaznamenaných 27 požiarov, pričom roky 1930, 1931, 1932, 1937, 1942 a 1944 zostali bez záznamu.

Najväčší požiar vypukol 15. apríla 1928 (podľa iných zdrojov 15. mája 1927), keď horeli stodoly, hospodárske náradie a krmivo viacerých obyvateľov. Škody dosiahli výšku 63 310 Kč. Pri hasení sa údajne zúčastnila aj grófka, ktorá pomáhala voziť v sudoch vodu. 

V roku 1929 zhorel stoh slamy patriaci miestnemu farárovi. V kronike sa uvádza, že poškodený utrpel škodu za 600 Kč, no záznamy v evidencii požiarov popisujú iný príbeh – škoda bola vyčíslená na závratných 23 000 Kč (hrubým odhadom by to dnes predstavovalo 28–32 000 EUR). Poisťovňa mu pritom uhradila takmer celú sumu, konkrétne 22 895 Kč. Tento požiar sa tak zapísal nielen medzi najzávažnejšie v histórii obce, ale aj ako udalosť, ktorá premenila obyčajný stoh slamy na najdrahší v jej dejinách.

Medzi ďalšie požiare patrili tie, ktoré postihli vdovu Amáliu Sedlákovú (1933), Antona Orlického (1935), Štefana Barčáka (1936), Artúra Marmorsteina (1936), Michala Barčáka (1939), Antona Ivančíka (1939), Pavla Noruláka (1940) a Leopolda Bacigála (1941). Škody väčšinou nepresiahli 6 000 Kč. Príčiny požiarov sa spájali najmä s podpaľačstvom, niektoré však vznikli v dôsledku nedbanlivosti. Počas vojnových operácií Červenej armády došlo k požiarom majetkov Štefana Jurišiča (1. 3. 1945) a Františka Prosmana (19. 5. 1945).

Voderadskí hasiči rok 1945

Po rozpade Rakúsko-Uhorska v roku 1918 vznikli v Československej republike nové hasičské organizácie. Významnou udalosťou bolo, že hasičský zbor z Voderád sa stal zakladajúcim členom Okresnej hasičskej jednoty č. 28 v Trnave, ktorá bola zriadená 1. marca 1924.

V roku 1925 bol okres Trnava rozdelený na sedem obvodov. Hasiči z Voderád patrili do obvodu č. 3 so sídlom v Cíferi. Počas medzivojnového obdobia zbor zasahoval pri požiaroch a podieľal sa na kultúrnom a spoločenskom živote obce, napríklad pri organizácii procesií. Súčasťou hasičského zboru bola aj dychová hudba, ktorá pod ich patronátom sprevádzala rôzne podujatia od roku 1884 až do roku 1958.

Po politických zmenách v roku 1948 sa hasičské zbory premenovali na Požiarne zbory. Počas 50. a 60. rokov zbor pravidelne zasahoval pri požiaroch a absolvoval preverovacie cvičenia. Z tohto obdobia výrazne vyniká vznik ženského hasičskeho družstva, ktoré dosahovalo výrazné úspechy.

V roku 1966 si organizácia pripomenula 100. výročie svojho vzniku. V roku 1972, bola zboru pridelená moderná technika – CAS 16 ZiL 130. Tento rok bol taktiež významný úspechom družstva mužov, ktoré obsadilo piate miesto v národnom kole CSPD.

Zbor sa podieľa na udržiavaní veľkonočnej tradície stráženia pri symbolickom Božom hrobe. Hoci bola táto činnosť v rokoch 1965 – 1967 prerušená, od roku 1967 pokračuje bez prerušenia až dodnes.

Hasiči s historickou ručnou hasičskou striekačkou v roku 1974

V roku 1982 zbor získal novú techniku – dopravný automobil Avia A30 DVS 12, ktorý obdržal od štátu a Slovenskej poisťovne. V tom istom roku, 29. mája, dosiahlo družstvo mužov z JRD Voderady víťazstvo v súťaži požiarnych družstiev z poľnohospodárskych podnikov a vyhralo motorovú striekačku PPS 12. O rok neskôr, 27. septembra 1983, pribudla CAS 32 Tatra 138 zo zásob MV SSR.

V roku 1986 sa začali partnerské vzťahy s požiarnikmi z obce Veľké Pavlovice, ktoré s prestávkou po rozdelení Česko-Slovenska pretrvávajú dodnes. V roku 1996 si zbor pripomenul 130. výročie svojho vzniku. Pri tejto príležitosti Dobrovoľnému požiarnemu zboru obec venovala hasičskú zástavu ako prejav úcty za ochranu majetku občanov a obce.

V roku 2002 bol Dobrovoľný požiarny zbor v súlade s legislatívnymi zmenami premenovaný na Dobrovoľný hasičský zbor, čím nadviazal na odkaz svojich zakladateľov. V duchu hesla „Bohu na slávu – blížnemu na pomoc!" zbor vo Voderadoch pokračuje vo svojej záslužnej a dôležitej práci.

Dobrovoľný hasičský zbor vo Voderadoch má v súčasnosti 53 členov, z toho 9 žien a 20 žiakov.

Zdroj: Čambálová, Daniela a kol. Voderady 1243–1993. https://www.voderady.sk/obec/organizacie-v-obci/miestne/hasici. Archív Voderady Info.