Brod a napájadlo na konci 19. storočia
Západne od dediny v smere na Veľký Grob bývalo najmä v letných mesiacoch rušno. Zastavovali sa tu prechádzajúce panské kočiare aj sedliacke vozy, aby napojili svoje kone či ťažný dobytok. Zo stajní panského veľkostatku sem pravidelne privádzali grófske kone na napájanie. Brod nebol len praktickým miestom, ale aj dôležitou súčasťou každodenného života dediny. Jeho niekdajšiu atmosféru približuje vzácna fotografia z konca 19. storočia, zachytávajúca kone a zamestnancov veľkostatku.
Grófske kone napájajúce sa v potoku na historickej fotografii z konca 19. storočia
Na historickej fotografii vidno „panské" kone, ktoré pravdepodobne slúžili nielen na jazdu, ale aj do záprahu. Vedľa nich stojí elegantne oblečený muž, ktorého odev naznačuje, že by mohlo ísť o vtedajšieho správcu veľkostatku, Eugena Schwarzera (1845–1928), pochovaného na miestnom cintoríne. Na opačnom brehu potoka sledujú dianie zamestnanci veľkostatku, ktorí dohliadali na kone – muž a žena. Vzadu, za topoľovou alejou, ktorej zvyšky dodnes lemujú cestu, sa v diaľke rozprestiera grófsky ovocný sad.
„Panský potok", jedno z troch ramien potoka Gidra, tiekol za poslednou budovou „Ďula majíra", ktorá ako jediná z celého majera nebola zbúraná a stojí dodnes. Jeho koryto sa za cestným mostom mierne stáča a rozširuje, pričom v tomto úseku malo nízke, pozvoľne sa zvažujúce brehy a slúžilo ako napájadlo. Voda v ňom mala najmä v letných mesiacoch nižšiu hladinu, no dostatočne hlbokú na napájanie aj umývanie koní či dobytka. Fotografia ukazuje, že brod viedol súbežne s cestou a bol upravený tak, aby doň mohli pocestní pohodlne vojsť s vozom alebo kočiarom. Po napojení ťažných zvierat a krátkom odpočinku mohli bez problémov pokračovať ďalej vo svojej ceste, keďže upravené brehy v tomto mieste umožňovali obojstranný prechod. Napájali a kúpali sa tu nielen grófske, ale aj gazdovské kone a ťažný dobytok. Najmä v letných mesiacoch bolo toto miesto významným zdrojom vody.
Juhozápadný vjazd do brodu je dodnes rozpoznateľný, aj napriek neskorším úpravám brehov potoka v týchto miestach.
Potok, tečúci v tesnej blízkosti dediny, obyvatelia využívali na pranie, umývanie, ale aj kúpanie. Sezónne sa využíval aj na kúpanie vodnej hydiny, najmä husí, ktoré sa chovali takmer v každom dome.
Voderady na mape z vojenského mapovania (1839)
Potok Gidra sa v časti „Starého hája" pri „Novanskom stave", kde tok klesá o približne 2,5 metra, rozdeľoval do troch ramien. Jedno z nich ešte pred stavom odvádzalo vodu k náhonu grófskeho mlyna, ďalšie sa od hlavného toku oddeľovalo za panskými záhradami a za „Majálesy".
Hlavné rameno Gidry sa nazývalo „Prostredný potok", najbližšie k obci bol už spomínaný „Panský potok", zatiaľ čo tretie, najvzdialenejšie rameno, nieslo názov „pri Trojičke" – to sa vlievalo do hlavného ramena pri miestnej časti „Pažice".
Dnes už existujú iba dve ramená, pretože tretie a od obce najvzdialenejšie rameno „pri Trojičke" bolo na začiatku 50. rokov 20. storočia zasypané zeminou a zarovnané s terénom. Južnej od obce, v smere na Pavlice, sa obe ramená potoka Gidra opäť spájajú. Približne po 200 metroch preteká Gidra „Paldanským stavom", kde tok klesá o cca 1 meter. Tu sa potok kedysi delil na dve ramená. Jedno smerovalo k náhonu vodného mlyna v Pavliciach a druhé pokračovalo popri obci. Rameno Gidry vedúce k vodnému mlynu v Pavliciach bolo približne na konci 60. rokov 20. storočia zasypané zeminou a už neexistuje.
Legenda k mape z vojenského mapovania (1839):
1. Umelá úprava koryta s cieľom zásobovania mlynského náhonu
2. Tretie rameno Gidry, nazývané „pri Trojičke“
3. Zaústenie tretieho ramena tečúceho od Trojičky do hlavného toku Gidry
4. Brod a napájadlo na Panskom potoku
5. Zaústenie Panského potoka do hlavného toku Gidry
6. Vodný mlyn na Panskom potoku
7. Hlavné rameno potoka Gidra
Zdroj: StaréMapy.sk. Redakcia Voderady Info. Spomienky: Májka, Jozef (1937–2020). Čambálová, Daniela a kol. Voderady 1243–1993. Redakcia VoderadyInfo. Archív VoderadyInfo: Historická pohľadnica z roku 1898, súkromná zbierka, digitalizovaná pre redakciu.
