Vodný mlyn vo Voderadoch


Mlyn vo Voderadoch predstavuje významnú historickú pamiatku, ktorá zohrala dôležitú úlohu v hospodárskom a sociálnom živote obce. Zemepanský mlyn sa nachádza na potoku Gidra, za parkom miestneho kaštieľa. Potok Gidra pri vstupe do Starého hája vytvára dve ramená. Prvé rameno, nesúce názov Panský potok, privádza vodu k mlynu a rybníku
. Druhé rameno preteká cez stavidlo, oddávna nazývané Novanský stav, a pokračuje poza dedinu.



    Počiatky a vývoj mlyna


Presný rok výstavby mlyna vo Voderadoch nie je známy, súpisy z rokov 1756 – 1759 ho spomínajú ako mlyn s dvoma mlynskými kameňmi. Keďže niektoré jeho súčasti boli v tom čase opísané ako staré, predpokladá sa, že jeho história siaha hlbšie do minulosti.

V 19. storočí bol mlyn technologicky modernizovaný – bol vybavený Francisovou turbínou na výrobu elektriny. Najmä počas letných mesiacov s nízkym prietokom vody využíval motorový pohon. Koncom 19. storočia bola Francisova turbína jedným z najvýznamnejších typov vodných turbín používaných na výrobu elektrickej energie. Na výrobu vlastnej elektrickej energie bola v mlyne inštalovaná turbína o výkone 14 KS (14 KS – „konských síl", čo je približne 10,3 kW).

V roku 1929 bol mlynárom Nikodém Luderi, pred ním v mlyne pôsobil Ferdinand Miklóšik.

 

 

Ilustračný obrázok

 

 

    Majiteľská história a konfiškácia

 

Mlyn vo Voderadoch vlastnili grófi rodu Ziči, ktorí boli jeho majiteľmi až do povojnového obdobia. V súpise vodných diel Československa z roku 1930 bol ako vlastník vodného mlyna uvedený Dr. Jozef Ziči (popisné číslo domu 139). Poslednou súkromnou majiteľkou mlyna bola Klára Keglevičová, rodená Ziči, ktorá ho formálne vlastnila do roku 1947. V tomto roku bol mlyn skonfiškovaný na základe nariadenia č. 104/45 Sb. n. SNR v rámci povojnovej konfiškácie majetku.

V povojnovom období prebiehala v Československu rozsiahla agrárna reforma, ktorá viedla k preberaniu a prerozdeleniu majetku bývalých vlastníkov, najmä aristokratických rodín. Mlyn vo Voderadoch, ktorý predtým vlastnili grófi rodu Ziči, bol súčasťou týchto opatrení.



    Mlyn po znárodnení

 

V októbri 1947 bol mlyn pridelený Jaroslavovi Sobotkovi na základe prídelovej listiny, pričom za jeho získanie vyplatil Slovenskému pozemkovému fondu sumu 20 000 Kčs. Uvedená čiastka však neodrážala trhovú hodnotu mlyna, ale bola symbolickou či administratívnou sumou v rámci štátnych opatrení na vyrovnanie majetkových pomerov po vojne. Odovzdanie mlyna Sobotkovi prebehlo v novembri 1947 a oficiálne bol ako jeho prevádzkovateľ potvrdený v novembri 1948. Po prevzatí mlyna požiadal Mlynárske ústredie v Bratisave o zmenu vnútorného zariadenia. V roku 1948 požiadal o vybudovanie elektrickej prípojky a postavenie transformátora, keďže suchá v roku 1947 výrazne obmedzili chod mlyna. Mlyn v tomto období zahŕňal hlavnú mlynskú budovu, hospodárske budovy a záhradu s celkovou výmerou 0,4 ha.

 

 

Vodný mlyn vo Voderadoch

 

 

Neskôr bol mlyn pridelený do správy JRD Rozvoj vo Voderadoch, ktoré ho malo využívať na šrotovanie. Toto využitie však trvalo len tri mesiace. O mlyn prejavil záujem aj Podnik nákupu a zásobovania poľnohospodárstva (PNZP) v Trnave, ktorý plánoval v objekte zriadiť miešiareň krmív. Investícia do úpravy mlyna si však vyžadovala minimálne 50 000 Kčs. Miestny národný výbor (MNV) vo Voderadoch preto oslovil Okresný národný výbor (ONV) v Trnave s návrhom, aby bol mlyn upravený na miešiareň krmív pre družstvá v obciach – Voderady, Pavlice, Jarná, Cífer a Pác. Takto by sa ušetrili náklady na miešanku, ktorá sa dovážala z Majcichova. ONV však trval na tom, že mlyn má využívať zlúčené JRD Voderady – Slovenská Nová Ves na šrotovanie, morenie a skladovanie osív. Napriek všetkým plánom zostal mlyn naďalej nevyužitý.

V priebehu rokov sa mlyn prestal využívať na pôvodné účely a pravdepodobne už koncom 40. rokov sa v ňom definitívne prestalo mlieť. V súčasnosti slúži ako obytný dom, no jeho historický význam a príbeh zostávajú neoddeliteľnou súčasťou histórie Voderád.

 

 

 



Zdroj: Čambálová, Daniela a kol. Voderady 1243–1993. https://www.vodnemlyny.sk. Ústav pamäti národa, Pamäť národa, ročník XVII, 3/2021 (na základe dokumentov Štátneho archívu v Trnave, fond ONV Trnava I-II). Archív VoderadyInfo: Obr. 1: Vygenerovaný pomocou umelej inteligencie (DALL·E, OpenAI) a následne upravený redakciou. Obr. 2: Fotografia vytvorená redakciou.