Urbáre obce Voderady

Urbár predstavoval súpis pozemkového majetku a povinností poddaných. Pravdepodobne ide v tomto prípade o najstarší urbár obce, ak vychádzame zo záznamu z 27. februára 1768, podľa ktorého „navčilajší čas ani urbaru ani žadneho contractu v našej osadie nemáme". Podľa výpovedí boli vzťahy so zemepánom vedené „podle običeje". Tento dokument bol za obec Voderady dňa 27. februára 1768 podpísaný krížikmi obyvateľmi, ktorými boli – Jano Šimo, richtár, ďalej Jano Ondrejkovič, Jano Bartoš, Jano Kubovič, Jano Mrva, Juro Haršáni, Petro Prosnak, Antonín Hornik, Jano Široký a Jano Snopko.

Voderadský urbár z roku 1768 svedčí o tom, že obyvatelia Voderád nemali dovtedy písomne zaznamenané svoje práva a povinnosti voči zemepánovi a riadili sa iba zavedenými zvyklosťami.

Urbár vychádzal z urbárskej regulácie Márie Terézie, ktorá vydala 23. januára 1767 urbársky edikt. Na jeho základe bolo vykonané zistenie a súpis predurbárskeho stavu prostredníctvom deviatich otázok. Tieto otázky sú zachované aj pre obec Voderady. Informácie o pôde, ktoré boli zapísané v urbárskych tabuliach, sa stali základom na prechod vlastníctva pôdy roľníkom po zrušení poddanstva v roku 1848. Urbár osady Voderady, ktorá prináležala zemepánovi grófovi Štefanovi Zichymu, pochádza z 21. apríla 1768. Je zapísaný do bežne používanej tlače zavedenej v rámci tereziánskej urbárskej regulácie. Najzaujímavejšia je urbárska tabuľa osady Voderady. Tento dokument poskytuje cenné informácie o sociálnom rozvrstvení dediny a o jednotlivých rodinách.

Urbár sa načíta po kliknutí na obrázok

Zapísaní boli títo „veční poddaní": Adam Bachratý, Anton Bachratý, Jozef Bachratý, Jozef Bachratý ml., Mišo Bachratý, Ondrej Bachratý, Jano Bartoš, Mišo Benian, Juro Benjamin, Marcin Benjamin, Peter Beno, Anton Duchtovič, Juro Glos, Juro Hansel, Ondrej Hanus, Juro Haršany, Anton Hornik, Marcin Horvath, Juro Hubka, Jano Kočiš, Anton Kostolany, Ondrej Košik, Jano Kovač, Jozef Krivosacký, Juro Krivosacký, Mišo Krivosacký, Antal Kubovič, Jano Kubovič, Marcin Manduch, Jano Mrva, Jano Novanský, Peter Prosnak, Jano Ondrejkovič, Jano Rakus, Peter Sahrucký, Jano Snopko, Jano Šimo, Juro Šimo, Jozef Šimon, Jano Široký, Peter Šusta, Matej Tvarožik, Jozef Turan, Mišo Ujlaky, Ondrej Ujlaky.

Poddaní so „slobodným odchodom" boli: Mišo Hasička, Marcin Mixa, Mikloš Urbanovič. „Hoferi, kterí domy majú" zahŕňali: Marcin Bachratý, Ondrej Drahuch, Ondrej Gajdoš, Macej Manduch, Jano Plevnik, Juro Rafaj, Jano Valentin.

Tento stav sa výrazne nezmenil až do buržoáznej revolúcie v roku 1848. Na základe „Knihy gruntovnej Voderadskej obce" z roku 1852 sú zaznamenaní títo držitelia urbárskych majetkov a hoferi:

Roľníci s podielom na urbárskom majetku: Imro Bachratý, Jano Bachratý, Jožo Bachratý, Mišo Bachratý, Štefan Bachratý, Jano Belčik, Jozef Benkovský, Martin Benno, Jozef Budko, Jožo Čambal, Paro Čambal, Laci Gedely, Juro Hanus, Mišo Hanus, Štefan Hanus, Jano Hanzel, Petro Hanzel, Matej Haršany, Štefan Haršany, Jožo Hornik, Jozef Klačan, Mišo Kostolansky, Imro Košik, Jano Košik, Anna Krajčovič, Jožo Krajčovič, Mišo Krivosudský, Jano Križan, Palo Mrakava, Imro Mrva, Jožo Mrva, Jano Novacky, Imro Olša, Jano Ondrejkovič, Jano Sedlak, Štefan Šusta, Jano Trnka, Juro Turan, Mišo Ujlaky, Jano Valentin, Mišo Zadko, Janko Živický lenivý.

Hoferské domy vlastnili: Juro Bachratý, Paľo Bilčik, Štefan Bilčik, Jano Budko, Jano Franko, Jozef Gall, Jano Hanus, Štefan Hulik, Paľo Jakubec, Jozef Jurkovič, Paro Krajčovič, Jožo Kramar, Jožo Kozman, Jano Križan, Rigo Latzo, Jožo Mick, Jano Olsa, Mišo Polaček, Mišo Ujlaky, Štefan Ujlaky, Štefan Valentín, Jakub Verbovsky, Mišo Zavarský.

Tento súpis poskytuje prehľad o základnom majetkovom rozvrstvení v obci. Rekapitulácia vlastníctva poľnohospodárskej pôdy, ktorú vykonal Štefan Madunický 15. septembra 1852, dokazuje významnú štruktúru vlastníckych vzťahov v tomto období. Obecné predstavenstvo zohrávalo dôležitú úlohu aj v rámci urbárskeho komposesorátu, ktorý existoval v obci a zastupoval záujmy obyvateľov. Napríklad v roku 1907 sa uskutočnila verejná dražba časti urbárskych pozemkov pod dohľadom obecného zastupiteľstva.

Urbarialisti spravovali svoje podielové vlastníctvo prostredníctvom urbárskeho spoločenstva. Každoročne sa uskutočnilo valné zhromaždenie, kde sa prezentovali tzv. „urbárske účty". Tieto dokumenty obsahovali podrobnosti o rôznych poplatkoch, ako napríklad za urbárske domy, prenájom poľovníckych revírov, či za tzv. „bujákov", čo boli mzdy hájnika a pastiera, a taktiež o nákladoch spojených s obrábaním urbárnych pozemkov. Urbárska komunita navyše finančne prispievala aj na činnosť voderadskej hudby. V roku 1928 mal urbársky komposesorát vo svojich radoch 172 členov.

Urbáre predstavujú pre historikov neoceniteľný poklad. Sú to akési „rodné listy" obcí, ktoré odhaľujú nielen pozemkové vlastníctvo a sociálne vzťahy v minulosti, ale aj mená ľudí, ktorí v danom období obývali našu obec. Urbáre umožňujú určiť sociálne postavenie jednotlivých obyvateľov. Poskytujú informácie o veľkosti pozemkov, ktoré ľudia vlastnili alebo obhospodarovali, čo umožňuje odhadnúť ich ekonomické postavenie. Porovnaním viacerých urbárov je možné sledovať, ako sa menila populácia obce v priebehu času, či pribúdali alebo ubúdali obyvatelia. Z urbárov sa dozvedáme, že v našej obci žili ľudia s veľmi zaujímavými priezviskami, z ktorých niektoré sa v obci dodnes zachovali, zatiaľ čo iné úplne vymizli.

Zdroj: Čambálová, Daniela a kol. Voderady 1243–1993. https://archives.hungaricana.hu/hu/urberi/view/pozsony-vodrod/?document=1&pg=1&bbox=-1883%2C-3571%2C4205%2C-95