Záchranný archeologický výskum v katastri obce v rokoch 2007-2008

Za účelom záchrany predpokladaných archeologických nálezov na území budúcich stavieb „Hansol Project“ a „Samsung Electronics Slovakia LCD Factory“ a k tejto prislúchajúcej externej infraštruktúry, a to tak v katastri obce Voderady ako aj susedných obcí, sa v priebehu mesiacov marec až máj 2007 a august 2007 až marec 2008 uskutočnil záchranný archeologický výskum. Výskum bol zrealizovaný Katedrou archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (ďalej len FiF UK).
Na území vyššie menovaných stavieb, situovaných v SV časti katastra obce Voderady, boli nájdené pamiatky hmotnej kultúry datované do 19. a 20. storočia, ktoré sú dokladom ľudskej činnosti na skúmaných plochách. Konkrétne ide o črepový materiál, tvoriaci väčšinu nálezov, ako sú glazované črepy (s hnedou, žltohnedou, oranžovou alebo zelenou glazúrou), porcelánové črepy (spravidla s modrými vzormi), črepy tehlovej farby bez poťahu a. i., ďalej o fragmenty stavebnej keramiky (zlomky tehál a strešnej krytiny), o železné predmety (zväčša súčasti poľnohospodárskych nástrojov, zlomky podkov, kľúč, kovania dverí, prázdne nábojnice a pod.) a nakoniec o fragmenty farebného a bieleho skla. Uvedené pamiatky sa  buď v dôsledku intenzívneho poľnohospodárskeho využívania nachádzali rozptýlené po celej skúmanej ploche oboch stavieb, a to v sekundárnej (nie pôvodnej) polohe alebo pochádzajú z pozostatkov novovekej stavby, pravdepodobne hospodárskeho charakteru, ktoré sa podarilo zachytiť vo východnej časti stavby „Hansol Project“. Spomedzi nálezov si pozornosť zasluhuje minca – 10-haliernik, datovaná do obdobia 1. Československej republiky (z roku 1925) (obr. 1a, 1b); pre bližšie datovanie vzniku novovekej stavby, niekedy v druhej polovici 19. storočia, sú smerodajné prevedenia kolkov na tehlách. Podľa zachovanej značky GZF (obr. 2a, 2b), resp. fragmentu, s veľkou pravdepodobnosťou tej istej značky – ZF (obr. 3), znamenajúce iniciály titulu a mena grófa Františka Zichyho v maďarčine (Gróf Zichy Ferenc), ide o tehly vyrábané v tehelni/tehelniach Zichyovcov.[2] Možno predpokladať, že exempláre pochádzajú z miestnej tehelne, o ktorej existencii svedčí starší názov polohy v obci – Tehelna. Odkrytú časť objektu je možné stotožniť s tzv. Kláriným dvorom, resp. majerom (dv. Klára – podľa III. vojenského mapovania); mapový list č. 4659, mierka 1 : 75 000).[3] S grófkou Máriou Klárou, rod. Demblinovou sa oženil práve František Zichy (1811–1900), pokračovateľ voderadskej vetvy Zichyovcov.[4]

Mgr. Kristína Piatničková PhD.

            (archeológ)