Archeologický prieskum v roku 2008

 

 


Výstavbe nového závodu v severovýchodnej časti katastra Voderád predchádzal v roku 2008 archeologický prieskum, ktorý realizovalo Malokarpatské múzeum v Pezinku. Pri výskume metódou zberu v líniách archeológovia narazili na výrazné stopy po využívaní priestoru, ktoré dokázali len rámcovo datovať medzi 18. až 19. a prvú polovicu 20. storočia. Reprezentovali ich početné zlomky tehál, plochých dlaždíc, či fragmentov bližšie neurčených tehlových výrobkov (zlomky tehál, dlaždice), ktoré tvorili dominantnú časť nálezov. Objavili i zlomky škridlíc. Počas prieskumu bola tiež objavená početná mladá novoveká glazovaná keramika. Spomenúť treba i mincu Františka II. Habsburského (1792-1835) a ďalšiu  rakúsku mincu, ktorá je opatrená na jednej strane s dvojhlavým orlom. Jej druhá strana je bez razby. Nájdené početné tehly a iné tehlové výrobky spoločne s časťou novovekej keramiky môžu súvisieť s existenciou zaniknutej usadlosti.
Okrem spomenutých nálezov archeológovia našli keramiku, ktorú možno zaradiť do stredoveku a stredoveku-novoveku. Do stredoveku, príp. novoveku, patrí i nález polovice zubadla. Pokiaľ ide o stredoveké črepy, prevažujú vrcholno-neskoro stredoveké, ďalšie črepy možno len rámcovo zaradiť do praveku–stredoveku a v jednom prípade sa nevylučuje včasný stredovek alebo eneolit. Niektoré praveké črepy možno zaradiť rámcovo do doby bronzovej a úštep z hnedého silicitu do neo-eneolitu.

Najvýznamnejší nález z výskumu predstavuje nepochybne bronzová spona (fragment) typu Almgren 68 zo staršej doby rímskej, presnejšie z 1. stor. n.l., typická pre kvádske osídlenie. Pozornosť si zasluhuje aj väčší medeno-železný zliatok, súvisiaci pravdepodobne s kovolejárstvom.
Na predmetnej ploche sa napriek intenzívnemu prieskumu nepodarilo identifikovať výrazné osídlenie dokumentované silnejšou koncentráciou nálezov. Nedá sa však vylúčiť, že na predmetnej ploche a v okolí mohli stáť v praveku a stredoveku sídliská súvisiace so  1,2 km vzdialeným tokom Ronavy. Je však zrejmé, že nájdené pamiatky bezpochyby poukazujú na to, že predmetná plocha tvorila súčasť sídelného areálu, presnejšie areálov kultúr praveku a stredoveku. Na otázku akú konkrétnu funkciu uvedený priestor v čase plnil a o aký komponent sídelného areálu ide, môže poskytnúť bližšiu odpoveď až archeologický výskum.