Archeologické nálezisko Panské pozemky

Archeologický výskum v polohe Panské pozemky

Katedra klasickej archeológie Trnavskej univerzity v Trnave uskutočnila v rokoch 2012-2013 na základe Zákona o ochrane pamiatkového fondu a rozhodnutia Krajského pamiatkového úradu v Trnave záchranný archeologický výskum v polohe „Panské – vonkajšie pozemky II“. Lokalita, ktorej výskum bol vyvolaný investičnou bytovou výstavbou na pomerne rozsiahlej ploche, sa nachádza medzi obcami Voderady a Slovenská Nová Ves, na ľavej strane cesty, v blízkosti lesíka a potoka Gidra.

Kresbová dokumentácia archeologických objektov.

Prvú etapu výskumu predstavoval povrchový prieskum, ktorý sa realizoval ešte pred začatím stavebných prác. Išlo o viacnásobné obhliadky terénu za účelom vyhľadávania hnuteľných i nehnuteľných archeologických pamiatok a dokumentovania aktuálnej situácie, ktoré však nepriniesli očakávané výsledky. Výskumné práce však napriek tomu pokračovali aj počas výstavby inžinierskych sietí a cestnej komunikácie, pričom sa systematicky sledovali ryhy hĺbené zemnými strojmi. Slúžili zároveň ako archeologické sondy, ale nezistili sa v nich žiadne objekty ani nálezy. Až po rozšírení severozápadnej časti stavebnej plochy smerom ku korytu Gidry sa objavili početné archeologické štruktúry a koncentrácie nálezov, ktoré si vyžiadali pozastavenie stavebných prác a vykonanie plošného archeologického výskumu. Terénne práce, často prerušované daždivým počasím, trvali od apríla do konca júna 2013. Na skúmanej ploche sa podarilo odkryť stopy intenzívneho pravekého a stredovekého, príp. až novovekého osídlenia. Predstavovali ich zahĺbené časti obydlí, hospodárskych i výrobných stavieb a objektov v podobe kolových, exploatačných a zásobnicových jám, chlebových pecí a plytkých žľabov. Medzi nálezmi sú najpočetnejšie zlomky keramických nádob slúžiacich ako kuchynský a stolový riad. Niektoré z nich boli zdobené rytou i plastickou výzdobou. Okrem nich sa našli aj fragmenty pálených tehál, železných predmetov a zvieracích kostí, ktoré sú dokladom každodenného života súvekého obyvateľstva. Archeologický materiál z preskúmanej časti náleziska prešiel doteraz základnou evidenciou a ošetrením (zápis do prírastkových katalógov, umytie), po ktorom bude nasledovať dokumentovanie (číslovanie, popisovanie, kreslenie, fotografovanie), odborné spracovanie (typologické, chronologické a funkčné zaradenie, vyhodnotenie a interpretácia v širších historických súvislostiach) a publikovanie v odbornej tlači.

Pohľad na zachovanú časť chlebovej pece.

Archeologický výskum je spravidla tímovou prácou. Aj v tomto prípade sa na ňom podieľali prof. PhDr. Klára Kuzmová, CSc. (vedúca), Mgr. Andrea Ďurianová, PhD. a Dr. phil. Erik Hrnčiarik (odborní spolupracovníci), Mgr. Miroslava Daňová, PhD. a Mgr. Tomáš Kolón (technickí spolupracovníci), ako aj študenti klasickej archeológie a brigádnici z Voderad a blízkych obcí.

Klára Kuzmová,

Andrea Ďurianová

Katedra klasickej archeológie

Trnavskej univerzity v Trnave