Rozhodnutie o zbúraní starej školy za bývalého starostovania p. Turanského snáď nikoho vo Voderadoch neprekvapilo. O to viac prekvapuje spustenie sanačných prác tejto budovy, nachádzajúcej sa v samom srdci obce, súčasným starostom p. Augustínom. Výmenou starostov sa akoby nič nezmenilo. U pána Augustína by sme však už čakali inú úroveň rozhodovania o veciach verejných, ako tomu bolo iba nedávno, keď sa snáď o všetkom rozhodovalo iba pre peniaze. Amatérske povedačky o narušenej statike (kde prosím? tá prasklinka od ulice? „sadol“ roh prednej časti, kvôli absencii odvodňovacieho žľabu, inak nič..), použitých hlinených tehlách a o „napadnutom“ dreve krovu v žiadnom prípade neuspejú. Používať argument o zavlhnutých stenách v dnešnej dobe, keď v tejto oblasti jestvuje veľké množstvo materiálov a technologických postupov, je prinajmenšom veľmi zavádzajúce. Chce sa takýmto tvrdením ktosi zosmiešniť? Nedá sa opraviť napadnutý...

    Staršie ročníky si určite dobre pamätajú, ako táto časť našej obce vyzerala kedysi, ešte pred zavezením komunálnym a stavebným odpadom. Všade, kam sa oko pozrelo, bola žltá ílovitá hlina, ktorá sa v týchto miestach po stáročia ťažila najmä na výrobu tehál. Niekde v miestach, kde sa dnes nachádza Požiarna zbrojnica a oplotenie niekdajšieho Jednotného roľníckeho družstva, sa do výšky týčila takmer kolmá žltastá stena, do ktorej si miestni šarvanci po skončení ťažby hliny vyhrabávali svoje skrýše. Vo výške približne 3-4 metrov hniezdila kolónia krásne sfarbených rybárikov riečnych, ktorí si v tých časoch dokázali nájsť dostatok potravy v neďalekých vodných tokoch. Bolo priam nádherným zážitkom pozorovať ich rýchly let, vyhrabávanie si hniezd do hliny a prinášanie potravy počas kŕmenia mláďat.     Betónové bloky, panely a komunálny odpad boli zahrnuté separovanou zeminou.     „Vtáčia idylka" skončila za čias „budovania socializmu", a to z...

    Určite každý z nás dostal do svojej schránky starostov občasník. Pozornému čitateľovi v ňom neuniklo, ako náš starosta sedí nad projektami olympijského centra a plánovaného olympijského streleckého centra. Tu by som chcela poukázať, že pre strach z hlučnosti už viacej obcí a miest Slovenska odmietlo vo svojej blízkosti podobnú výstavbu. Budeme to my, hlúpi Voderadčania, kto bude znášať hluk od strelnice? Vie si to niekto vôbec predstaviť? Ako príklad stačí poľovačka miestnych poľovníkov, keď v zime strieľajú po okolitých poliach. Je to počuť až do dediny. Strelecké centrum pravdepodobne vybudujú niekde pri parku. Možno v areáli bývalej farmy – no určite v blízkosti dediny. Všetci máme právo na pokojný život. Mnohí majú malé deti. Ako sa vyspia, keď sa bude denne ozývať rachot pušiek? Na jednej strane dediny nám dá starosta vybudovať priemyselný park, pre ktorý je u nás nepríjemne zvýšená doprava a hluk a na druhej strelnicu? To...

    Všetky národy si chránia svoje kultúrne pamiatky, pretože sú svedkami ich kultúrnej a duchovnej vyspelosti. V minulosti, za čias komunistickej vlády, orgány štátnej správy veľakrát nevnímali ľahko nadobudnuté skonfiškované alebo opustené kultúrne pamiatky s veľkou múdrosťou a nadšením. Ľahostajne a diletantsky sa s kultúrnymi pamiatkami nakladalo aj v našej obci. Vo Voderadoch došlo počas komunistického režimu k nenahraditeľným škodám a stratám pamiatkových hodnôt nielen tým, že boli ignorované, ponechané napospas zlodejom a vandalom, ale aj ich svojvoľným odstránením. Okrem škôd na kaštieli, v ktorom bolo po odvezení umeleckých a historických predmetov zriadené hydinárske učilište, boli škody páchané i na historickom parku. Počas vyše štyri desaťročia trvajúcej éry budovania socializmu, boli popri škodách na drevinách a stromoch, odcudzené, poškodené, alebo odstránené stavebné prvky vzácneho sentimentálneho parku. Nádherne sa vynímajúcu starú "baštu", ktorá sa týčila...