Ešte v polovici februára tohoto roku bol v smere na Pavlice v potoku Ronava nájdený plastový odpad. Išlo o hromadu plastu, pochádzajúcu z káblov, ktoré niekto očistil a získaný kov pravdepodobne speňažil. Voderadský poľovník videl ďalekohľadom na tom mieste stáť väčšiu modrú dodávku s opadanou farbou, pod ktorou sa miestami objavovali biele fľaky. Z dodávky ktosi narýchlo vyhádzal plastový odpad a chytro ušiel. Poľovník nemal však pri sebe mobil, tak udalosť nikam hneď neoznamoval. Neskôr na ňu nakrátko zabudol. Po dlhšej dobe o všetkom napísal v krátkosti do našej redakcie. Náš redakčný spolupracovník po nejakej dobe poľovníkom popísanú dodávku uvidel na poli za našou obcou a nafotil ju. Poľovník potvrdil, že na fotografiách je podľa neho zachytená presne tá dodávka, z ktorej bol do potoka vyhodený spomínaný plastový odpad.   Ako zme zistili, plastový odpad bol odstránený pracovníkmi Obecného úradu vo Voderadoch a zlikvidovaný na náklady obce. Evidenčné číslo dodávky...

  Nočný email od našej čitateľky:   Dobrý večer, išla som večer poza záhrady a takmer pri konci dediny, ako sa zachádza doľava za posledný dom, som spadla. Už sa stmievalo a celkom dobre som aj nevidela. Zrazu sa mi len nohy pošmykli a bola som na zemi. Takmer som sa tam dolámala! Všetko ma bolí. Šmykla som sa na blate a hodnú chvíľu ležala v akejsi zapáchajúcej kaluži. Pomyslela som si, že možno niečo vypúšťali na polia družstevníci a vytieklo to až sem, za záhrady, na poľnú cestu. Po chvíli som sa ako-tak pozbierala a šla pomaly krivkajúc domov. Ako som odbočila doľava k hlavnej ceste na Slovenskú Novú Ves, zistila som pôvodcu ešte stále vypúšťanej smradľavej tekutiny. Z dverí hospodárskej miestnosti posledného domu vytŕčala do poľnej cesty rúra a z tej vytekala páchnúca splašková voda. Tá odtiaľ stekala po ceste ďalej, až dolu vpravo za záhrady. Ešte stále cítim, ako páchnem, ako ma všetko bolí, a najviac bedrový kĺb. Možno budem musieť ráno navštíviť aj lekára. Na...

  Od poprevratových 90. rokov minulého storočia si v dedinke Bolonebolo nie a nie nájsť dobrého starostu. Je to takmer, ako s tým našim prezidentom, vraveli minule skalní štamgasti pri šenku. Tak mi povedal tiež môj kamoš. A ešte dodal, že doteraz najlepší spomedzi všetkých bol jednoznačne Gustino. Vraj tiež čosi-kdesi zahaproval, ale kto z nás je dokonalý? No nie? Ja mu dávam za pravdu. Babka Anula rovnako tak.   V poslednom čase sme si tiež už, už mysleli, ako historicky najlepším starostom Bolonebolo bude historicky prvá starostka. Ale to iba dovtedy, pokým nám babka Anula nepodala v jednu nedeľu pred kostolom dôležité poomšové hlásenie. Počas neho nám povyratúvala snáď všetky jej prehrešky. Rozohnila sa pritom takmer na prevádzkovú teplotu. „Ako je možné, že sa na svojom autisku rozváža za naše peniaze? A prečo sa jej súkromné auto financuje zo spoločného za toľký peniaz?! Veď niečo podobné sme tu už mali, pred starostom Gustinom. A Gustino sa mohol voziť na tom...

    Dobrý deň! Posielam vám e-mail, v ktorom sa chcem sťažovať na prístup zamestnancov voderadskej firmy MAVOS s.r.o. Každý zo zamestnancov MAVOS-u (niekedy ich pomocníci z obecného úradu) chodí v obci opisovať stav vodomerov tak, že si nechá nadiktovať stav vodomera od odberateľa. A to bez toho, aby si stav vodomera a stav odčerpanej vody osobne preveril, ako je tomu napríklad u pracovníkov elektrární a plynární. Je tomu tak odvtedy, čo je MAVOS MAVOS-om. Zamestnanec MAVOS-u je odjakživa lenivý zísť do vodárne alebo šachty s vodomerom, alebo si jednoducho nechce zašpiniť svoje v pondelok oblečené čisté montérky. Takto si musia ľudia dlhé roky zisťovať a nahlasovať stav svojho vodomera sami, alebo ho nahlásia od oka, alebo jednoducho povedia, aby im napísali toľko minutej vody "ako posledne". Zamestnanci MAVOS-u sú dosť dobre platení, a dosť na to, aby si stav vodomerov riadne kontrolovali a opisovali sami, a nie aby stáli pri...

    Niekoľko rokov dozadu som bol veľmi milo prekvapený, keď sa v okolí rybníka v našom parku začali objavovať modré plastové vrecia na odpadky. Veľmi ma to vtedy potešilo a povedal som si čosi, ako sa aspoňže po stránke tej čistoty blýska v parku na lepšie časy, keď už nie inak. Odpadky sa totižto v parku desiatky rokov odhadzovali hocikde medzi stromy a kríky, predovšetkým v okolí rybníka. Nikoho z vedenia obce a ani učilišťa sídliaceho v kaštieli, ktoré park za socializmu spravovalo, to pravdepodobne ani nikdy akosi veľmi nezaujímalo a netrápilo, pretože park bol nimi braný ako príťaž. Stromy odpadky vždy na jeseň zakryli svojim lístím a postupne sa vytratili z očí. No a raz za uhorský rok dalo vedenie učilišťa zverený park vyčistiť svojim študentom a bolo zasa nadlho vystarané. Vydal som sa nedávno na prechádzku popri parkovej ruine, ktorú si prerába istý chtivec miestnej „histórie“, čo ju dávnejšie získal (vraj horlivým pričinením bývalého...

    Voderadský kaštieľ s priľahlým trojhektárovým parkom je opäť na predaj. A pravdepodobne naposledy, pretože tento krát už nebola stanovená jeho minimálna cena. Pri predošlých pokusoch o jeho odpredaj bola na základe znaleckého posudku určená takmer na 2,5 milióna eur. Kaštieľ vo Voderadoch si chcel Trnavský samosprávny kraj (TTSK) pôvodne ponechať pre seba, neskôr ho zaradil do ponuky na odpredaj. V júni 2011 šiel voderadský kaštieľ spolu s parkom do predaja po prvý krát. Na národnú kultúrnu pamiatku mal predkupné právo štát, ale ten ho, podľa predstaviteľov krajskej samosprávy, nemienil využívať. Kraj, podľa vyjadrenia svojho župana Tibora Mikuša, „prebytočný majetok zatiaľ nikdy nepredal za nižšiu cenu, ako bola cena stanovená znaleckým posudkom." V roku 2011 aj boli nejakí záujemcovia o kaštieľ, ponúkli však príliš málo peňazí. Jeden zo záujemcov ponúkol len polovicu zo sumy, ktorú stanovil znalec, ďalší záujemca dokonca iba...

    Koncom júna ukončil voderadský závod Samsung výrobu LCD obrazoviek. Tie  sa  majú v budúcnosti  do  Voderád  dovážať  z  Južnej  Kórei. V niekdajšom výrobnom závode už bežia iba montážne linky, na ktorých sa kompletizujú obrazovky pre sesterský závod v Galante. Keď sa v roku 2007 vo Voderadoch uskutočnil slávnostný výkop na stavbe závodu Samsung Electronics LCD Slovakia, na slávnostnej ceremónii prezident spoločnosti Samsung Electronics LCD Sang Wan Lee zdôraznil, že „voderadský závod otvoril novú kapitolu v histórii LCD priemyslu v Európe". Neskôr prezident skupiny Samsung Electronics LCD Jong-Duk počas oficiálneho otvorenia fabriky vo Voderadoch vyhlásil, že na Slovensku o obmedzení výroby LCD obrazoviek do budúcna neuvažujú. Naopak, v pláne bolo ich výrobu zvyšovať. Závod vo Voderadoch bol postavený na výrobu obrazoviek z tekutých kryštálov. Tekuté kryštály dali po príchode tohto investora dokonca meno celému...

    Rozhodnutie o zbúraní starej školy za bývalého starostovania p. Turanského snáď nikoho vo Voderadoch neprekvapilo. O to viac prekvapuje spustenie sanačných prác tejto budovy, nachádzajúcej sa v samom srdci obce, súčasným starostom p. Augustínom. Výmenou starostov sa akoby nič nezmenilo. U pána Augustína by sme však už čakali inú úroveň rozhodovania o veciach verejných, ako tomu bolo iba nedávno, keď sa snáď o všetkom rozhodovalo iba pre peniaze. Amatérske povedačky o narušenej statike (kde prosím? tá prasklinka od ulice? „sadol“ roh prednej časti, kvôli absencii odvodňovacieho žľabu, inak nič..), použitých hlinených tehlách a o „napadnutom“ dreve krovu v žiadnom prípade neuspejú. Používať argument o zavlhnutých stenách v dnešnej dobe, keď existuje množstvo materiálov a technologických riešení na ich odstránenie, je prinajmenšom zavádzajúce. Chce sa takýmto tvrdením ktosi zosmiešniť? Nedá sa opraviť napadnutý krov? Dnes? Každý...

    Staršie ročníky si určite dobre pamätajú, ako táto časť našej obce vyzerala kedysi, ešte pred zavezením komunálnym a stavebným odpadom. Všade, kam sa oko pozrelo, bola žltá ílovitá hlina, ktorá sa v týchto miestach po stáročia ťažila najmä na výrobu tehál. Niekde v miestach, kde sa dnes nachádza Požiarna zbrojnica a oplotenie niekdajšieho Jednotného roľníckeho družstva, sa do výšky týčila takmer kolmá žltastá stena, do ktorej si miestni šarvanci po skončení ťažby hliny vyhrabávali svoje skrýše. Vo výške približne 3-4 metrov hniezdila kolónia krásne sfarbených rybárikov riečnych, ktorí si v tých časoch dokázali nájsť dostatok potravy v neďalekých vodných tokoch. Bolo priam nádherným zážitkom pozorovať ich rýchly let, vyhrabávanie si hniezd do hliny a prinášanie potravy počas kŕmenia mláďat.     Betónové bloky, panely a komunálny odpad boli zahrnuté separovanou zeminou.     „Vtáčia idylka" skončila za čias „budovania socializmu", a to z...

    Určite každý z nás dostal do svojej schránky starostov občasník. Pozornému čitateľovi v ňom neuniklo, ako náš starosta sedí nad projektami olympijského centra a plánovaného olympijského streleckého centra. Tu by som chcela poukázať, že pre strach z hlučnosti už viacej obcí a miest Slovenska odmietlo vo svojej blízkosti podobnú výstavbu. Budeme to my, hlúpi Voderadčania, kto bude znášať hluk od strelnice? Vie si to niekto vôbec predstaviť? Ako príklad stačí poľovačka miestnych poľovníkov, keď v zime strieľajú po okolitých poliach. Je to počuť až do dediny. Strelecké centrum pravdepodobne vybudujú niekde pri parku. Možno v areáli bývalej farmy – no určite v blízkosti dediny. Všetci máme právo na pokojný život. Mnohí majú malé deti. Ako sa vyspia, keď sa bude denne ozývať rachot pušiek? Na jednej strane dediny nám dá starosta vybudovať priemyselný park, pre ktorý je u nás nepríjemne zvýšená doprava a hluk a na druhej strelnicu? To...

    Všetky národy si chránia svoje kultúrne pamiatky, pretože sú svedkami ich kultúrnej a duchovnej vyspelosti. V minulosti, v časoch komunistickej vlády, orgány štátnej správy veľakrát nevnímali ľahko nadobudnuté skonfiškované alebo opustené kultúrne pamiatky s veľkou múdrosťou a nadšením. Ľahostajne a diletantsky sa s kultúrnymi pamiatkami nakladalo aj v našej obci. Vo Voderadoch došlo počas komunistického režimu k nenahraditeľným škodám a stratám pamiatkových hodnôt nielen tým, že boli ignorované, ponechané napospas zlodejom a vandalom, ale aj ich svojvoľným odstránením. Okrem škôd na kaštieli, v ktorom bolo po odvezení umeleckých a historických predmetov zriadené hydinárske učilište, boli škody páchané i na historickom parku. Počas vyše štyri desaťročia trvajúcej éry budovania socializmu, boli popri škodách na drevinách a stromoch, odcudzené, poškodené, alebo odstránené stavebné prvky vzácneho sentimentálneho parku. Nádherne sa vynímajúcu kaplnku, ktorá sa týčila...